Stephen Hawking celý život dokazoval, že ľudská myseľ nemá hranice. Geniálny vedec zomrel vo veku 76 rokov
Významný fyzik a popularizátor vedy celý život trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou, ktorú mu diagnostikovali ako 21-ročnému a vzdoroval jej dlhých 55 rokov.
V stredu v skorých ranných hodinách zomrel vo veku 76 rokov jeden z najznámejších a najuznávanejších teoretických fyzikov. Podľa správy, ktorú zverejnila Hawkingova rodina, profesor Hawking odišiel pokojne počas spánku doma v Cambridgi.
Hawking bol známy vedec a popularizátor vedy s veľmi svojským zmyslom pre humor a silnou charizmou.
Celý život trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou, ktorú mu diagnostikovali vo veku 21 rokov. Prognóze dvoch až troch rokov života, ktorú mu v tom čase dali lekári, vzdoroval dlhých 55 rokov.
Choroba, aj keď postupovala relatívne pomaly, ho časom pripútala na vozík. V roku 1985 musel po silnom zápale pľúc podstúpiť tracheotómiu, po ktorej stratil hlas. Od roku 1997 používal na komunikáciu elektronický hlasový syntetizátor, ktorý pracoval so softvérom Equalizer a EZKeys a ovládaný bol pomocou jedného prepínača. Neskôr sa ovládanie zmenilo a Hawking začal používať infračervený senzor pohybu jeho líca, ktorý mal zabudovaný v okuliaroch.
Počas života sa profesor Hawking venoval výskumu, popularizácii vedy, no vidieť ho bolo aj vo viacerých seriáloch a filmoch. Aj napriek zdanlivej neschopnosti komunikácie nám Hawking celý svoj život dokazoval, že ľudská myseľ, na rozdiel od fyzického tela, nemá hranice.
Hawking ako študent
Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde. V roku 1950 sa s rodinou presťahovali do mesta St. Albans neďaleko Londýna, kde začal navštevovať základnú a strednú školu.
Bakalársky titul získal v roku 1962 na Oxfordskej univerzite. Pôvodne zamýšľal študovať matematiku, no keďže takýto odbor nebol na univerzite dostupný, začal sa venovať fyzike. O štyri roky neskôr získal doktorát z kozmológie na Cambridge University. Jeho dizertačná práca s názvom „Vlastnosti rozpínajúceho sa vesmíru“ má 119 strán a je voľne dostupná.
Súhlas na jej zverejnenie dal Hawking so slovami: „Ktokoľvek a kdekoľvek na svete by mal mať neobmedzený prístup nielen k mojej vedeckej práci, ale aj k práci všetkých veľkých osobností ľudstva. Každá generácia stojí na pleciach tých, ktorí boli pred nimi.“
Hawking ako vedec
Hawkingova vedecká kariéra sa začala tesne po tom, ako boli vztýčené dva základné piliere nášho porozumenia fyzikálnym zákonom – Einsteinova všeobecná teória relativity a kvantová mechanika. Navzájom sa tieto teórie dopĺňajú, tá prvá z nich opisuje vesmír na kozmologických škálach, tá druhá zasa správanie vo svete atómov.
Problém však nastáva, ak majú tieto teórie spolupracovať. To sa však deje len v prípade objektov, ktoré sú ťažšie ako hviezdy, no menšie ako atóm. Znie to nepredstaviteľne, no poznáme aspoň dva príklady: vesmír v čase Veľkého tresku a jadro čiernej diery. V oboch prípadoch ide o takzvanú singularitu, teda bod s (takmer) nekonečnou hustotou hmoty.
Veľkú časť Hawkingovej práce tvoril výskum kozmologických singularít. Dovolil si atakovať otázky, na ktoré si trúfol len málokto: ako
