Tanečný film Backstage by chcel kritizovať šoubiznis

Producenti filmu Backstage sa nesnažia vôbec skryť, že komerčne nadväzujú na dokument RYTMUS sídliskový sen. Presnejšie na jeho úspech z roku 2015, keď portrét slovenského rappera dostal do kín 90-tisíc ľudí. Tentokrát tu teda máme hraný príbeh breakdance tanečníkov zo Svitu, ktorí musia zabojovať o víťazstvo v televíznej súťaži a prekonať nastražené úklady a intrigy. Jedna z nich je sirota z detského domova.

Tanečný film ako žáner nemá u nás dobrú povesť a očakávania sú nastavené mimoriadne nízko. Pripomeňme prečo.

Umelecké dno predvlani prerazil romantický muzikál Decibely lásky o partii smetiarov, ktorí žijú Discopríbeh v malomeste. Film nadupaný „chytľavými hitmi a sexy telami“ dostal na internete rating 14 percent a nepredýchali ho ani fanúšikovia Michala Davida.

Gitarovým protipólom estrádneho muzikálu bola snímka Muzzikanti (2017) Dušana Rapoša o mladých rockeroch na turné v moravskom skanzene. Diagnózy oboch filmov boli veľmi podobné. Odohrávali sa vo vlastnom univerze mimo našej reality, mentálne uviazli v ére normalizácie a sršali aroganciou autorov po päťdesiatke / šesťdesiatke, ktorí presne vedia, čo chcú mladí ľudia, a preto im prikazujú rebelovať s muzikou 80. rokov.

Niet divu, že keď čítate o hrdinoch, ktorí chcú „žiť svoj život“ podľa námetu Dušana Rapoša, čakáte to najhoršie. Ale pozor, Backstage totiž vôbec nie je taký strašný film.

Divoké Slovensko

Keď Rapošov archetyp – príbeh mladého talentu z ulice, ktorého zomelie pokrytecký šoubiznis – spracuje tím príčetných ľudí, ktorí nie sú diletanti, tak ešte nič nemusí byť stratené. Zárukou prinajmenšom remeselnej kvality v tomto prípade bolo