Východné Slovensko. Zem neznáma alebo prehliadaná?

Autor je odborársky funkcionár

Premiér sa nie veľmi pekne a už vôbec nie štátnicky vyjadril o východnej časti Slovenska a týmto svojím vyjadrením hlboko urazil veľký počet slušných ľudí, ktorí sa snažia žiť v oblasti, ktorá má mnoho nedostatkov, ale je naším milovaným domovom. Nebudem sa však zaoberať premiérovými slovami, nakoľko tak už urobili iní a veľmi dobre. Mňa zaujal komentár, v ktorom autor priznal, že preňho i pre jeho redakciu je „východ Slovenska neznámou krajinou“.

Nie, nebojte, nejdem autora urážať, ani vyplakávať, len chcem povedať niekoľko svojich postrehov k tomuto priznaniu a zároveň priblížiť aj môj pohľad na to, kde sú korene súčasnej situácie na Slovensku.

Východ Slovenska bol vždy akoby inou krajinou, nie preto, že by tu žili iní ľudia, ako inde na Slovensku, skôr preto, že vždy bol v podstate len zásobárňou pracovnej sily, či už za socializmu, keď množstvo ľudí z východu odchádzalo pracovať a žiť do priemyselných centier v celom Československu, alebo po roku 1989 z východu odišli stovky tisícov ľudí pracovať na západné Slovensko a do zahraničia.

Aj napriek faktu, že nikto so zdravým rozumom neplače po diktatúre spred roka 1989, predsa len východ na túto zmenu doplatil v tom, že následne väčšina investícii i výstavby infraštruktúry boli umiestňované na západe Slovenska (vďakabohu za výnimky potvrdzujúce pravidlo), čo ešte viac vysávalo z východu Slovenska mladých i starších ľudí (šikovné mozgy i ruky) a ponovembrová zvyšujúca sa nezamestnanosť udrela najsilnejšie práve na východ Slovenska.

Nebola a stále to nie je príjemná skúsenosť pre obyvateľov tejto oblasti, keď zistili, že sú obyvateľstvom druhej kategórie, obyvateľstvom, ktorému nikto neverí, obyvateľstvom, o ktorom sa rozprávali a stále rozprávajú vtipy v súvislosti s alkoholizmom, obyvateľstvom, o ktorom sa rozpráva ako o cépečkároch, ktorí znižujú cenu práce