Reportáž z Ruska tesne pred voľbami: Všetkých nás zavrieť nemôžu, hovoria protiputinovskí aktivisti

Tri babušky sa vracajú domov uprostred ruskej Altajskej republiky na juhu Sibíri. Jedna má strieborné zuby, druhá zlaté a tretej sa všetky blyštia ako perly.

Na hlavnej ceste, ktorá spája „ruský Tibet“ s priemyselnejším Altajským krajom, sa predávajú sibírske suveníry. Vonku je príjemných mínus päť, sneží a nefúka. Ihličnaté lesy sú krásne ozdobené snehom ako v rozprávke o Mrázikovi.

Túto zimu mali v tejto ázijskej časti Ruska neďaleko Kazach­stanu a Mongolska aj mínus 40. „Vitajte na Altaji, prišli ste v krásnom počasí,“ vítajú nás v ruskom regióne, kde sme sa vybrali zisťovať, ako Rusi prežívajú voľby, v ktorých už po štvrtýkrát kandiduje Vladimir Putin.

Jednoduchá odpoveď v skratke by mohla znieť: nijako dramaticky. Víťazstvo 65-ročného Putina je v starostlivo zmenežovaných voľbách so zhora odsúhlasenými kandidátmi a takmer nulovou kampaňou také jasné, že aj tí, čo mu vždy dali svoj hlas, berú hlasovanie ako zbytočnú povinnosť.

Navyše po takmer 20 rokoch, čo je Putin pri moci, (dlhšie vládol už len Stalin), sú mnohí obyčajní Rusi z jeho vládnutia unavení. „Čo sa zmenilo?“ pýtali sa nás často ľudia v pôvabnej republike Altaj či v hlavnom meste Sibíri a treťom najväčšom ruskom meste Novosibirsku.

Vláda z obavy, aby neutrpela „legitimita“ formálneho potvrdenia Putina v Kremli na ďalších šesť rokov až do roku 2024, rozbehla masívnu kampaň. Paradoxne skoro všade natrafíte na bilbord, plagát alebo reklamu, že 18. marca si volíte budúcnosť v prezidentských voľbách.

No takmer nikde nevidno kampaň niektorého zo siedmich Putinových protikandidátov. Kampaň na voľby beží všade – na železniciach, letiskách, pošte či univerzitách. Nie je o tom, aký má kto program či kto kandiduje. Je len o tom, aby ľudia nezostali doma. Na bojkot volieb vyzýva ľudí najobľúbenejší ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý kandidovať nemôže.

Ruský prezident sa na debatách nezúčastnil a dokonca nevystupuje ani vo svojich predvolebných klipoch. Však načo, všetci vedia, ako to dopadne.

Jediný dôstojný kandidát

„Či pôjdeme voliť? No, áno. A koho? No teba,“ rozosmejú sa tri babky, keď padnú zábrany z rozhovoru s cudzincom, ktorý by mohol byť „zahraničný agent“. Moja otázka medzi nimi rozpúta debatu, ktorú si v rôznych obmenách vypočujeme medzi obyčajnými Rusmi opakovane a jej výsledkom je rovnaký záver.

„Komu dáme hlas? Dôstojný kandidát je len jeden. To máme voliť Vladimira Žirinovského? To by bola vojna,“ hovorí babka s perlovo bielymi zubami o lídrovi nacionalistickej Liberálno-demokratickej strany. „To máme voliť tú prostitútku? Dom-2?“ rehoce sa babka so zlatými zubami, keď si spomenie na celebritu Xeniju Sobčakovovú, ktorá v ruskej hre na voľby má zastupovať najopozičnejšie naladených liberálnych voličov, no pre Kremeľ je s jednopercentnou podporou úplne neškodná.

„Samozrejme, že život nie je najjednoduchší, peňazí je málinko, no dôstojný kandidát v týchto prezidentských voľbách je len jeden, a to Vladimir Vladimirovič Putin,“ uzatvára babka so striebornými zubami.

Vyššie v Altajských horách, kde z ľadovcov steká a mohutnie rieka Katuň, zamrznutá od novembra do apríla, je malé jazierko, ktoré sa ani v tých najvyšších mrazoch nemení na ľad. Vedľa neho jeho ruská sauna, báňa. Mladý muž Saša sa najskôr vyhreje v parnom kúpeli, v búdke zakrytej plátnom, a poriadne sa vyšľahá listami, aby očistný rituál ukončil efektnou hlavičkou do jazierka.

„Dôstojný kandidát je len jeden. Putin,“ smeje sa vzápätí otužilý mladý muž v mraze, len v plavkách s mokrými vlasmi a žabkami na nohách. Mohol by istému víťazovi nedeľných ruských prezidentských volieb robiť ideálnu reklamu v štátnej televízii. Tej, kde sa prezident nikdy nekritizuje a informácie z nej čerpá 90 percent obyvateľov Ruskej federácie. No vplyv hlasnej trúby Kremľa už nie je, čo bývalo.

Očarenie z anexie Krymu ani zahraničné avantúry Putina, ktorými vrátil Rusko na medzinárodnú scénu, po štyroch rokoch už neprekryjú nepriehľadnuteľnú stagnáciu v krajine, ktorá má najväčšie energetické zásoby na svete. Namiesto rozkvetu a pokroku v technológiách sa hovorí o korupcii na tých najvyšších miestach a mnohých stratách ruských vojakov vo vojne v Sýrii, ktorá čoraz viac pripomína sovietske trápenie sa v Afganistane.

V deň, keď sme prileteli do Ruska, padlo ruské vojenské dopravné lietadlo An-26 na sýrskej základni. Napriek tomu, že tam zomrelo až 39 ľudí a išlo o najväčšie straty, odkedy Putin vstúpil do vojny na strane Baššára Asada, v ruských televíziách to nie je veľká téma. O nepríjemných veciach sa v televízii v súvislosti s Vladimirom Putinom nehovorí. Voľby sú už o pár dní.

„Nehovorí sa napríklad o tom, ako miestni živoria s nízkymi platmi a v krajine panuje jeden z najväčších rozdielov medzi bohatými a tými najchudobnejšími. Obrovská priepasť medzi rastúcim počtom ruských miliardárov, napojených na Kremeľ a štátne zákazky, a tými, čo majú smolu, že ich nezamestnáva štátom dotovaný biznis,“ rozpráva ruský právnik Jevgenij Mitrofanov, ktorý v Novosibirsku vedie protikorupčný projekt Sib Public Faces.

Vo svojom tíme má piatich ľudí, zarábajú právnymi službami a popritom mapujú korup­čné správanie politikov v meste. Vďaka ich práci už vymenili gubernátora a teraz sledujú podľa neho úplne zbytočnú stavbu na štvrtom moste v Novosibirsku, na ktorej zarobí jeden z Putinových blízkych oligarchov Arkadij Rotenberg. V rebríčku Forbesu je na treťom mieste v štátnych zákazkách. Staval aj pred zimnou olympiádou v Soči a stavia tiež kontroverzný projekt mosta cez Kerčský prieliv, ktorý má spojiť Krym s Ruskom.

„Jeho most je niekoľkonásobne drahší, než keby ho postavili Číňania. Je to len strata štátnych peňazí,“ vraví Mitrofanov, ktorý sa na voľby, „čo nie sú voľbami“, nechystá. „Vláde ide len o to, aby ľudia prišli a ukázali pasy. Výsledok už si napíše sama,“ dodáva odvážny právnik z tretieho najväčšieho mesta v Rusku.

Tu na Altaji je bežný plat okolo 15-tisíc rubľov (213 eur). Kto mohol, ušiel do nejakej veľkej metropoly. „Ak sa dá, tak Novosibirsk, ešte lepšie Moskva, a najlepšie za hranice,“ rozpráva mi Vadim Ostanin z mesta Bijsk v Altajskom kraji, ktoré by mohlo byť reklamou na úpadok Putinovej éry. Učiteľ matematiky a fyziky, ktorý sa pridal do tímu toho, čo kandidovať v prezidentských voľbách nesmie, no mal by popri Putinovi zrejme najlepšie šance – Alexeja Navaľného.

Na ruských prezidentských voľbách v roku 2018 nie je zaujímavé, že tento protikorup­čný bloger nesmie kandidovať pre obvinenie v kontroverznom súdnom spore, ktorý Európsky súd pre ľudské práva označil za politický. Ale to, koľko ľudí sa k nemu pred voľbami pridalo a podporuje jeho bojkot. Ani mesto na periférii, ako je Bijsk, kde medzi šedivými panelákmi svietia smutné bary s pivom, nie je výnimkou.

„Veľa ľudí je nahnevaných na to, čo sa tu deje. Politici rozkrádajú naše dane, a keď na to upozorníme prokuratúru, nič sa nedeje,“ sťažuje sa Ostanin, ktorých bol istý čas aj miestnym poslancom. „Kedysi sa tu chodilo za prácou, dnes nám postupne vymiera mesto. Jediné, z čoho sa tešíme, je náš krásny les. No aj z neho sa nelegálne rúbe,“ sťažuje sa.

Nechoď voliť, poď pozorovať!

Tretie najväčšie mesto v Rusku, Novosibirsk, má povesť opozičného mesta. Môže za to aj sibírska hrdosť, silná umelecká scéna, za ktorú sa miestni vedia postaviť, keď vedenie zhora začne s nezmyselnými zákazmi. Ako napríklad, keď kontroverzný minister kultúry Vladimir Medinsky zakázal operu Tannhäuser od Wagnera, pretože sa nepáčila pravoslávnej cirkvi.

Ten istý minister, ktorý sa postavil za cenzúru a zákaz premietania britskej čiernej komédie Smrť Stalina. Na slobodnej atmosfére v meste majú zásluhu najmä mladí študenti.

Pol hodiny autom od centra sa rozprestiera univerzitné mestečko Akademgorodok, kde sú na obrovskej ploche vysoké školy, výskumné inštitúty, internáty, kluby, nemocnice, kiná, hipsterské reštaurácie a knižnice. A tam, kde sú mladí študenti, je najväčší dopyt po zmene.

Medzi brezovými a borovicovými lesíkmi niektorí cestou do školy bežkujú na čerstvo napadanom snehu. Z juhu je areál ohraničený obrovským rezervoárom tretej najväčšej ruskej rieky Ob. Znovu sa ochladilo a vonku je mrazivých mínus 15.

Sú medzi miestnymi študentmi voliči Putina? Určite. Tak ako všade, sú aj tu polepené plagáty pripomínajúce, že v nedeľu sú voľby, v ktorých sa hlasuje o budúcnosti. Zamestnancom univerzít, ale aj nemocníc v posledných mesiacoch náhle zvýšili plat aj o niekoľkonásobok.

Pri náhodnom zastavení viacerých skupiniek – matematikov, lingvistov či žurnalistov – sme však ani jedného Putinovho voliča nenašli. Mnohí navyše otvorene hovoria, že podporujú Alexeja Navaľného a jeho bojkot volieb.

Matematik Ilia nás prekvapí už len tým, že ide voliť. Starú, opozeranú, liberálnu tvár Grigorija Javlinského. Spolužiaci sa smejú. „Väčšina aj tak voliť nepôjde. Tieto voľby sú o ničom, môj volebný okrsok je pritom ešte aj ďaleko, určite nepôjdem,“ hovorí Maxim. Budúca novinárka Laura ešte váha, rozmýšľa, či pôjde, nechce však hovoriť, koho by šla voliť, ak vôbec.

Lenin večne stojaci

Má ju každá sibírska metropola a ani Novosibirsk nie je výnimkou. Uprostred mesta stojí veľká socha Lenina na Leninovom námestí. Mladí Novosibirčania aj turisti si na námestí v osvedčenom sovietskom štýle robia selfíčka. Okolo jazdia trolejbusy veľmi starých ročníkov. Kúsok od námestia, cez ktoré vedie miestne metro s dvomi linkami, sa na Leninovej ulici schádzajú aktivisti z tímu Alexeja Navaľného. Malá kancelária je plná mladých aj starších ľudí.

Šéf miestneho tímu Andrej Gladčenko dáva rady dobrovoľníkom, ktorí budú v nedeľu pozorovať voľby. Vysvetľuje im, ako sa nenechať oklamať.

Najzásadnejšia rada znie: „Pripravte sa na dlhý a náročný deň. Zoberte si so sebou jedlo aj pitie. Mobil aj s nabíjacou batériou, aby ste nám mohli dať hneď vedieť, keby sa niečo dialo. Myslite na to, že keby ste museli na záchod, práve vtedy sa zvyknú diať tie najhoršie veci. Pozorovatelia z iných strán využijú chvíľu, aby do urien vhodili vopred označené lístky. Dávajte si pozor na rovnaké tváre, opakujúce sa hlasovanie je jednou z najčastejších manipulácií,“ rozpráva hlavný koordinátor Navaľného tímu v Novosibirsku.

Hovorí, že je na prácu tímu hrdý. Očakáva, že hlasovanie a hlavne sčítavanie hlasov budú pochybné, a oni sa pokúsia zmapovať čo najviac volebných podvodov.

„Máme tu vyše sedemsto volebných okrskov a takmer v každom budeme mať svojho pozorovateľa. Myslím, že v tom je Novosibirsk veľmi špecifický, máme tu veľmi silné občianske hnutia,“ rozpráva po vyčerpávajúcom, vyše hodinovom školení nových pozorovateľov. Platí to však aj naopak: ako nedávno zistil projekt OVD-Info, najviac protestných zhromaždení – až 57 percent – zakázali práve v tomto meste.

„Podarilo sa nám napríklad odvolať miestneho gubernátora, sme veľmi inteligentné mesto,“ dodáva. Väčšinu dobrovoľníkov podľa neho tvorí mládež od 18 do 25 rokov. Obrovský záujem o politiku zo strany mladých sa prejavil už vlani, keď na veľké protikorupčné protesty prišli desaťtisícky mladých a stovky z nich polícia zatkla. Ani policajné násilie ich však neodradilo od politického aktivizmu.

„Tento fenomén prekvapil nás všetkých. Hovoríme však o ľuďoch, ktorí nesledujú televízor a veľa cestujú. Poznajú aj iné krajiny a vedia porovnávať a kriticky rozmýšľať. Táto generácia detí, ktorá nepozná iného lídra ako Putina, nie je závislá od štátnej propagandy,“ vysvetľuje Gladčenko. A o tom, že sú za slobodu ochotní riskovať aj väzenie, sme sa presvedčili aj priamo v Moskve.

Daruj kvet a nezabudni voliť

Na Červenom námestí sa pri príležitosti Medzinárodného dňa žien snažia nafúknuť gigantický balón v tvare tulipánov.

Po moste, kde pred tromi rokmi zavraždili najvýraznejšieho opozičného politika Borisa Nemcova, pobehujú televízne štáby a fotografi rozmýšľajú, z akého uhla budú fotiť gigantické balónové kvetiny medzi vežami Kremľa a cukríkovými kupolami Chrámu Vasilija Blaženého. Ich očakávanie je však márne. Po každom pokuse balón spľasne a organizátori to nakoniec vzdajú.

Po hlavnom námestí Ruskej federácie prúdia davy ľudí. Luxusný obchodný dom Gum je plný do prasknutia a pred Mauzóleom Vladimira Iľjiča Lenina sa stojí v rade. Ani v roku 2018 nedozrel čas na to, po čom volá časť verejnosti: vrátiť telo vodcu boľševickej revolúcie, kam patrí. Napríklad do hrobky vedľa jeho mamy v Petrohrade, ako si to sám Lenin želal.

Po asi polhodinovom čakaní v rade sa s turistami dostávame na krátku, ani nie desaťminútovú prechádzku tmavou granitovou hrobkou, kde platí prísny zákaz fotenia aj filmovania. Všetko prebehne rýchlo a v tichosti. „Čiapku dole,“ ukazuje nám vojak.

Každú chodbu či uličku stráži jeden. A vo finále, keď už stojíte v tmavej miestnosti, vás zarazí, aké je osvietené Leninovo telo malé, že to celé vyzerá ako vosková atrapa. A pýtate sa, prečo vlastne toto bizarné predstavenie ani sto rokov po krvavej revolúcii nezrušili.

Odpoveď je jednoduchá: mimovládky, akou je napríklad Memorial, ktoré sa zaoberajú zločinmi komunizmu, čelia v Rusku represiám a museli si dať nálepku „zahraničný agent“. V Memoriali pôsobí aj 36-ročný moskovský aktivista Grigorij Ochotin, bývalý novinár a zakladateľ OVD-info – projektu, ktorý sa zaoberá politickými represiami v krajine.

Kedysi pracoval v RIA Novosti, keď sa stretol s cenzúrou, radšej odišiel a teraz pomáha tým, ktorí sa dostanú do konfliktu s režimom len preto, že chceli vyjadriť svoj nesúhlas.

Po veľkých protestoch z minulého roka podľa neho vláda mierne upravila taktiku. „Prestala toľko zatýkať ľudí. Stálo ich to priveľa. Zrazu veľa ľudí poznalo niekoho, kto sa dostal do väzenia, režim začal strácať legitimitu. Je to aspoň naše čiastočné víťazstvo,“ hovorí Ochotin, ktorý pochádza z moskovskej rodiny, akej sa v Rusku hovorí „inteligencia“.

Obaja jeho rodičia sú akademici a podporujú ho v jeho aktivizme. „Samozrejme, že Rusko nie je totalitný štát,“ odpovedá na otázku, ako vidí Putinov režim. „Ale nie je to ani demokracia. Rusko je represívny štát, kde veľa ľudí riskuje svoju slobodu,“ dodáva.

Po voľbách a po majstrovstvách sveta vo futbale sa represie podľa neho ešte pritvrdia. Sám je však optimista. „Aj napriek tej násilnej kampani je občiansky aktivizmus veľmi veľký, a to je dobrá správa. Napriek tomu šíreniu strachu a vymývaniu mozgov na školách,“ dodáva Ochotin.

Príkladom odvážnych mladých Rusov, na ktorých mala masívna represívna kampaň opačný efekt, sú dve mladé Rusky – len 18-ročná Jekaterina Osovská, začínajúca študentka angličtiny a češtiny, a jej 24-ročná kamarátka Marina Tokrevová. Stretávame sa na mieste, kde by dve mladé, revoltujúce Rusky málokto čakal: v luxusnom obchodnom centre Omega Plaza.

Zdanie však klame – ide o miesto, ktoré veľmi dobre poznajú ruské médiá a ktoré je pod drobnohľadom ruskej tajnej služby FSB. Sídli tam totiž Nadácia pre boj proti korupcii Alexeja Navaľného. Bežne tu robí ruská tajná služba razie v kancelárii opozičného blogera, poprípade ho rovno zatkne, ak sa chystá na demonštráciu, ktorú mu nepovolili. Tu ho tiež napadli zeľonkou a vážne mu zranili oko.

Jekaterine a Marine je to jedno. Teraz sa sústredia na dve veľké misie. Tou prvou je pozorovanie nedeľných volieb. Marina ostáva v Moskve, Jekaterina dostala náročný región Mordovia, ktorý má povesť večne pochybných volieb. V minulých prezidentských voľbách tam Putin oficiálne dostal 87 percent hlasov.

Obe Moskovčanky sú aktívne vo viacerých občianskych hnutiach a pridali sa aj k Navaľného tímu, hneď ako otvoril svoju moskovskú kanceláriu. „Rozdávali sme letáčiky, chodili od dverí k dverám, pomáhali štábu koordinovať akcie v Moskve,“ hovorí Jekaterina. Okrem volieb však majú ešte jednu, dôležitejšiu misiu. Dostať svojho kamaráta Konstantina Saltykova z väzenia.

Zatkli ho začiatkom roka spolu s Navaľným počas nedovoleného protestu, ktorý vyzýval na bojkot volieb. A nepustili ho ani po 30 dňoch, keď mu vypršal trest. „Čakali sme ho pred väznicou, ale dve hodiny pred tým, ako ho mali pustiť, ho zobrali na vypočúvanie vyšetrovacieho výboru (ruská obdoba FBI). Obviňujú ho z útoku na policajta, hoci aj zo záznamov je jasné, že Konstantin len pokojne išiel a policajt zaútočil na neho,“ hovorí Jekaterina.

So skupinou kamarátov teraz pri stole v reštaurácii debatujú, akú webstránku urobia na jeho podporu. „Je to sirota, nemá nikoho, kto by mu pomohol. Celý jeho prípad je veľmi nespravodlivý. Písali sme mu list. Mohli sme s ním volať 15 minút denne. Prečítal odvtedy veľmi veľa kníh, má rád históriu. Už dva týždne sme o ňom však nepočuli,“ hovorí Jekaterina. Všetko sa to podľa nej odohráva preto, aby sa ľudia báli.

O nedeľných voľbách si myslia s kamarátkou svoje. „Iné, ako ignorovať ich ako volič a pozorovať ako občan, ani nemôžeme,“ hovorí Marina. „Vieme, že môžeme skončiť vo väzení, ale to nás predsa nemôže odradiť, aby sme robili veci, na ktoré máme podľa zákonov právo,“ dodáva Jekaterina.

Za tweet v base

O tom, aká maličkosť stačí, aby ste skončili v ruskom väzení, by vedela dlho rozprávať Ľubov Soboľová. Je to známa ruská politička, právnička a blízka spolupracovníčka Alexeja Navaľného. Sedíme v kancelárii Nadácie pre boj proti korupcii. V tej, kde raz vrazila ruská tajná služba a vzala dokumenty aj počítače.

„Dodnes nám ich nevrátili. Tvrdia, že nám žiadne ani nebrali, hoci kamera ukazuje niečo iné,“ hovorí 30-ročná ruská opozičná politička z hnutia, ktoré pracuje podobne ako investigatívni novinári. Zbiera tipy na skorumpovaných politikov a Alexej Navaľnyj ich potom pred miliónovým publikom demaskuje na YouTube. Na štátnych kanáloch ho neuvidíte, Putin ešte nikdy nepovedal jeho meno, napriek tomu sa ho boja tak, že ho nepustili k voľbám.

„Polovica ľudí, čo tu sedíme v kancelárii, čelíme nejakému vyšetrovaniu. Pokračujeme však vo svojej práci, sme na to morálne pripravení,“ odpovedá odhodlane Soboľová. Teraz, keď ho pred voľbami najviac potrebovali, im zavreli šéfa Navaľného kampane Leonida Volkova.

„Nemá telefón ani internet. Volať si smieme desať minút denne. A to si dával dobrý pozor, aby ho pred voľbami nezavreli. Nevyzýval na protestný míting. Akurát retweetol video, ako zatýkajú Navaľného,“ hovorí mladá ruská politička.

To, čo sa v nedeľu odohrá v Rusku, podľa nej nebudú „klasické voľby ako v európskych mestách“. To, že sa Navaľného Kremeľ bojí, je očividné. „Keby mu umožnili kandidovať, posilnili by ho. Nechcú ho legitimizovať ako politického lídra, snažia sa ho vykresliť ako marginálnu postavu. Nemôžu ho postaviť na takú úroveň ako Putina, to by bolo príliš riskantné,“ hovorí Soboľová.

Už v roku 2013 skončil Navaľnyj na druhom mieste vo voľbách starostu. V roku 2016 spustil kampaň na prezidentské voľby, a taký program a masívne stretávanie sa s ľuďmi po celom Rusku, aké ešte nikto neukázal. „Keby kandidoval Navaľnyj a voľby by prebehli fér, Kremeľ by mal dôvod sa báť, že bude musieť byť aj druhé kolo,“ rozpráva Soboľová.

Účasť podľa nej bude nízka. „Nechce sa mi veriť, že sa odvážia tvrdiť, že bola 70-percentná. Ak bude napríklad v Moskve voliť 30 percent, a v mnohých domácnostiach nebude, kto by bol hlasovať, ťažko ich číslam uveria. Znovu si len naštrbia to, pre čo potrebujú tieto falošné voľby – legitimitu svojej moci,“ myslí si ruská právnička z Navaľného tímu.

#budehoršie

„Samozrejme, že nepôjdem voliť. To nie sú žiadne voľby a nemajú pre naše životy žiadny význam. Videli ste, že by sa preberal nejaký program, ako je typické vo voľbách vo svete?“ pýta sa Sergej Smirnov, šéfredaktor MediaZony – projektu, ktorý založili aktivistky z punkovej skupiny Pussy Riot po tom, čo vyšli z takmer dvojročného väzenia. Zameriava sa na nezávislé informovanie o politických represiách či o súdnom systéme v Rusku.

„Tu v Rusku nemáme skutočné televízne debaty a prezident ani nemá reálnu konkurenciu vo voľbách. Nie sú to voľby, ale klasický príklad hlasovania v diktatúrach. Nedeľné voľby 18. marca nie sú vôbec dôležité, je to len formalita. Nevnímam to tak len ja, ale aj mnoho ľudí, ktorí sa nechcú obťažovať na ich účasti. Kremeľ sa sám dostal do situácie, že z volieb urobil frašku, a teraz robí všetko pre to, aby mali nejakú účasť. Všade teraz vyskakujú reklamy, aby som šiel voliť. Každý deň mi chodí dokonca aj esemeska,“ hovorí a ukazuje nám správu v mobile.

Po týchto voľbách sa podľa Smirnova nič zásadne nezmení. „Jedinou otázkou je, či bude Putin kandidovať aj po šiestich rokoch a bude sa znovu meniť ústava podľa čínskeho vzoru, aby už preňho neplatili žiadne limity.“

Predpokladá, že po veľkých akciách v zahraničí sa bude Putin musieť viac venovať situácii doma. „Mnoho ľudí, čo ho bude voliť, je rozčarovaných z korupcie. To sa nedá zvaliť na to, že Západ či NATO sú našou hrozbou,“ dodáva šéfredaktor Media.Zony, ktorý aj napriek falošným voľbám cíti náznak zmeny. Za sebou majú úspešnú kampaň, keď vyzbierali okolo 25-tisíc eur na tričkách s hashtagom #budehoršie. Fotografia nespokojného dôchodcu s týmto tričkom sa dokonca objavila v novinách. Každý mesiac dostávajú ďalšie finančné príspevky od jednotlivcov a dostali sa medzi najcitovanejšie médiá.

„Už len to, že sme tu teoreticky mohli mať súboj Putin vs. Navaľnyj, je pozitívny znak. Verím, že raz sa dožijeme aj skutočnej politickej súťaže. Spoločnosť sa mení, odvážnych ľudí je stále viac a všetkých zavrieť nemôžu,“ hovorí Sergej Smirnov.