Denník N

O kultúre rozhodovali umelci a odborníci, poslanci chcú iné kritériá

Zastupiteľstvo BSK. Foto - archív BSK
Zastupiteľstvo BSK. Foto – archív BSK

Odborníci, ktorí posudzovali kultúrne projekty dotačnej schémy bratislavskej župy, sa rozhodli zo svojej pozície odstúpiť. Nad odbornosťou podľa nich na župe zvíťazili politické rozhodnutia.

Zajtra budú poslanci bratislavskej župy hlasovať o schválení dotácií na rôzne kultúrne účely; uchádzači zareagovali na výzvu a prihlásili svoje projekty. Dotačná schéma BSK, ktorá každý rok rozdeľuje približne 900-tisíc eur, vznikla v roku 2015 a bola jedným z najlepších príkladov toho, ako môže fungovať rozdeľovanie financií v kultúre – na základe odporúčania odborníkov. Tí však dnes na svoje miesta rezignovali.

„Podpora kultúry vznikom Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy (BRDS) získala osobitú pozíciu, neprekrývala sa s ostatnými oblasťami, pričom o návrhoch na udelenie dotácií rozhodovali nezávislí odborníci, nie iba politici,“ hovorí Michal Hvorecký, bývalý predseda a člen Rady pre kultúru BSK. „Dnes to, žiaľ, vyzerá tak, že politické rozhodnutia opäť prevážia nad odbornosťou,“ dodáva.

V rade sa od jej vzniku vystriedali viaceré osobnosti kultúry. V tomto roku hodnotili prihlásené projekty Jozef Lupták, Peter Salner, Ilona Németh, Martin Ciel, Fedor Blaščák, Jana Ambrózová, Zuzana Zvarová, Ivica Faneková, Rastislav Ballek, Michal Hvorecký a ďalší.

Bratislavský župan Juraj Droba (SaS) napriek tomu zajtra odporučí poslancom, aby hlasovali za schválenie projektov v znení, pod ktoré sa odborníci nechcú podpísať. Zmeny, ktoré v nimi vyhodnotenom zozname žiadostí o dotáciu urobila dotačná komisia zložená z poslancov, považujú za neakceptovateľné.

„Poslancom odporučím hlasovať za, aby projekty kultúrnej obce mohli fungovať vďaka dotáciám BSK aj v tomto roku. Navrhnem urobiť hrubú čiaru a pozerať sa do budúcna,“ povedal Droba. S funkciou hodnotiacej rady do budúcnosti ráta a tvrdí, že je zástancom nezávislej hodnotiacej poroty zloženej z odborníkov.

V posledných týždňoch ho však kultúrna obec už kritizovala, keď zoškrtal peniaze na festivaly Biela noc a Viva Musica! a argumentoval tým, že ušetrené peniaze použije na opravu škôl.

Kto má koho rešpektovať

Tento rok sa do dotačnej schémy BSK na základe vypísanej výzvy prihlásilo 716 projektov. „Pri posudzovaní 691 projektov, ktoré splnili formálne kritériá, sme postupovali na základe štyroch princípov – kvality, transparentnosti, nezávislosti a odbornosti. Odovzdali sme naše hodnotenie, ale zo zasadnutia dotačnej komisie nás poslali preč. Na podporu sme spolu odporučili 236 projektov, no dotačná komisia urobila 72 zmien rôzneho charakteru, z ktorých je zrejmé, že za kvalitné veci považujú iné než my,“ hovorí Fedor Blaščák, predseda Rady pre kultúru BSK.

Spoločne teda spísali nesúhlasné stanovisko, v utorok išli na rokovanie s dotačnou komisiou, ale podľa Blaščáka bolo toto stretnutie nekonštruktívne a k žiadnemu kompromisu nedošlo.

Návrhy odborníkov majú v rámci predpísaných noriem iba odporúčací charakter a poslanci dotačnej komisie majú právo na zmeny. Zásadnou výhradou je však podľa Rastislava Balleka najmä „rozsah, no aj povaha zmien, ktoré poslanci urobili v sekcii divadlo a tanec“. Dodáva: „Odborníci sa dostali do polohy referentov. Ako hodnotitelia sme márnili čas diskusiou o kritériách, zvažovaním a hodnotením obrovského množstva projektov. Poslanecká dotačná komisia uplatnila vlastné kritériá.“

„Aj niekoľkými zmenami úplne narušili systém hodnotenia, ktorý sme vytvorili na základe presnej metodiky a výzvy, ktorú sami prijali,“ hovorí Ilona Németh.

Zmeny v ich rozhodnutí by dokázala akceptovať iba vtedy, ak by k jednotlivým projektom prebehla diskusia s argumentmi – ku všetkým položkám však poslanci vpísali rovnakú vetu, ktorá hovorí iba toľko, že sa na tom skrátka zhodli. Niektoré z ďalších osobných komentárov boli podľa nej už úplne za čiarou.

„Neviem si predstaviť lepší model komisie ako ten, ktorý tu vznikol. Každý z hodnotiacich odborníkov má aj nezávislého spoluhodnotiteľa, s ktorým musí svoje odporúčania konfrontovať, čo je výborné. Ak raz hodnotia odborníci, naše stanoviská by mali poslanci akceptovať,“ dodáva.

Do nezhody medzi odborníkmi a dotačnou komisiou vstúpil niekoľkokrát aj župan Juraj Droba. „Apeloval som na menej ako desaťpercentný rozdiel vo výsledkoch po procese v dotačnej komisii,“ hovorí. Ako riešenie ponúkol vypracovanie a predloženie nových pravidiel do budúceho roka, ktoré by boli prijateľné pre zástupcov kultúrnej obce aj pre poslancov.

Frešo nezhodám predišiel mimoriadnymi dotáciami

Kritiku rady odborníkov členovia dotačnej komisie odmietajú, medzi nimi napríklad Marián Greksa, ktorý je od novembra poslancom BSK. „Nikde nie je napísané, že máme absolútne poslúchnuť to, čo oni napísali – to je omyl. Odborne to všetko pripravili, ale v niektorých kritériách sme sa skrátka nezhodovali a mali sme iné. Niektoré podujatia možno podľa nich nedosahujú takú umeleckú kvalitu ako to, čo prezentujú v Cvernovke alebo v A4-ke, ale aj také sú potrebné pre región a to je hľadisko, ktoré oni nezohľadňovali vôbec,“ hovorí Greksa. Okrem toho ešte podľa neho dotačná komisia prihliadala aj na to, či prihlásené projekty nezískali aj ďalšie dotácie a príspevky z iných zdrojov.

Podľa Zuzany Šajgalíkovej, riaditeľky odboru cestovného ruchu a kultúry BSK, sú dôvodom nezhody poslancov a komisie dva hlavné rozdiely v porovnaní so situáciou v minulých rokoch. „Prvou je fakt, že členovia odbornej hodnotiacej komisie neboli účastní na rokovaní dotačnej komisie počas jej celého priebehu, a druhý dôvod je ten, že korekcie dotačnej komisie boli tento rok po prvýkrát uplatňované aj smerom nadol, teda že sumy podpory, ktoré navrhla odborná komisia, boli dotačnou komisiou aj znižované,“ hovorí Šajgalíková.

V minulosti to fungovalo trochu inak, na čo upozorňujú všetci zúčastnení. „Požiadavky dotačnej komisie uspokojoval župan mimo balíka dotačnej schémy,“ hovorí Šajgalíková.

Juraj Droba sa chcel tomuto kroku vyhnúť a neprideľovať rôzne mimoriadne dotácie projektom mimo hlavnej dotačnej schémy. Teraz však čelí odchodu rešpektovaných osobností.

Zuzana Šajgalíková postoj odborníkov, ktorí sa rozhodli rezignovať na svoju funkciou, rešpektuje. „Dotačná schéma vznikla ako zmysluplný a progresívny nástroj na podporu kultúry v regionálnej samospráve napriek tomu, že to na Slovensku nie je štandardom. Chceli sme tento projekt ďalej zlepšovať, rozvíjať a poskytovať naše know-how aj ďalším župám, ktoré o to prejavili záujem. Pevne verím, že nebude ohrozený v základoch, aj keď mám o tom pochybnosti po odstúpení autorít s kreditom v kultúrnej obci, ktoré zaň ručili svojou odbornosťou,“ dodáva Šajgalíková.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie