Kemkov prejav: Dobehli ste nás tak, ako sa snažili komunisti, keď komunistu na čele vlády nahradili iným komunistom

V ´89 som mal 14 a prežíval som revolúciu ako dospelý človek. Vtedy sa podarilo niečo, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Nikto si nevedel predstaviť, že totalitný režim skončí. A už vôbec nie, že ho svojou pokojnou silou položia na lopatky ľudia v uliciach.

Podarilo sa to ľuďom odvážnym a vytrvalým. A ja dnes takých tu, aj na námestiach po celom Slovensku, vidím tisíce. A áno, sú aj na východnom Slovensku pán premiér, či expremiér či čo ste to teraz pán Fico. Včera ste sa nám pri vašej demisii vysmievali do tváre. Bol to taký istý úškrn, ako keď ste počas volebnej noci pili kokakolu.

Video: Demisia nestačí, desaťtisíce žiadajú voľby (+letecké zábery)
autorka: Martina Koník

Dobehli ste nás. Dobehli ste nás tak, ako sa snažili komunisti dobehnúť ľudí tým, že v ´89 komunistu na čele vlády nahradili iným komunistom.

Volal sa Adamec a ľudia ho vypískali. Teraz sa Adamec volá Pellegrini a ľudia ho už tiež raz vypískali.

Pán Bugár a pán Fico, nepotrebujeme vaše kozmetické riešenie. Dnes sú v uliciach tisíce ľudí. Sú rozdielni. Majú na veľa vecí rozdielne názory. Ale toho, čo ich spája, je oveľa viac.

Je to túžba po spravodlivej a bezpečnej krajine. O takú krajinu sa snažili aj Ján Kuciak so svojou snúbenicou. Prišli sme kvôli nim a prídeme opäť, lebo chceme slušné Slovensko.

Teším sa, že je vás tu dnes toľko. Ale mne tu niekto chýba. Je to Julko Satinský. Dovoľte mi, aby som na záver prečítal pár viet z jeho knihy z decembra ´94.

„Slovensko, kam to letíš? Vieš to vôbec, otčina moja, aj mohyla mojich kostí? Len jednému by som bol nerád. Keby ťa niekto ťahal za nos…“ Ďakujem. Vydržte!