Orbán prechádza od strašenia a sľubov k hrozbám
Skôr či neskôr v Maďarsku dôjde aj na tresty a fyzické násilie voči tým, proti ktorým premiér vytrvalo hucká svojich prívržencov.
Nie, režim Viktora Orbána nie je diktatúrou. Dokazuje to scéna zo včerajšieho pochodu na podporu maďarského premiéra. Na jednom mieste musel sprievod toho, čo sme na Slovensku poznali ako Mečiarove „babky demokratky“ (dôchodcovia boli v dave zastúpení nadpriemerne), prejsť okolo pódia, z ktorého im opoziční aktivisti z veľkých reproduktorov púšťali slaboduché pochody a budovateľské piesne komunistickej éry.
Častušky o tom, ako všetci naraz vykročíme k svetlej budúcnosti pod vedením súdruha Rákošiho (maďarská obdoba Klementa Gottwalda), sa k situácii výborne hodili. Mnohých Orbánových prívržencov však rozpálili do biela a tí sa potom u prítomných policajtov nahnevane dožadovali, aby ruka zákona s provokatérmi rázne zatočila. Našťastie. márne, opoziční aktivisti tam boli legálne a polícia ich nechala na pokoji.
Teda, Orbánov režim nie je plnohodnotnou diktatúrou zatiaľ a ak vychádzame zo slov samotného premiéra, po aprílových voľbách by už celá vec mohla dopadnúť inak. Na včerajšom Orbánovom predvolebnom prejave nebola nová a zaujímavá vojnová atmosféra, tvrdenie o poslednej bitke proti vymysleným nepriateľom, ktorí sa vraj snažia ukončiť samotnú existenciu maďarského národa. Ničím novým nebolo ani priživovanie historických mýtov a frustrácií („chcú nám vziať našu krajinu, nie škrtom pera, ako v Trianone“ alebo „dali sme svetu viac, než sme od neho dostali“).
To všetko je trvalo súčasťou rétoriky maďarských nacionalistov a vládnej propagandy už veľa rokov. Novým prvkom v premiérovom prejave bola nekonkrétna, ale o to desivejšia hrozba na adresu jeho domácich protivníkov
