Udával ľudí komunistom, bol u Mečiara, teraz kontroluje celú obranu
Minister obrany Martin Glváč urobil z nominanta HZDS a bývalého šéfa NBÚ Františka Blanárika riaditeľa sekcie kontroly. S jeho donášaním kontrarozviedke v časoch komunizmu nemali problém. Podľa archívov udal desať ľudí.
V 80. rokoch podľa archívnych dokumentov vedome donášal na kolegov komunistickej Vojenskej kontrarozviedke, po revolúcii sa privinul k Vladimírovi Mečiarovi, pracoval u neho na Úrade vlády a Mečiar z neho za prvej vlády Roberta Fica napriek jeho minulosti urobil riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.
Potom si generála vo výslužbe Františka Blanárika osvojil minister obrany Martin Glváč (Smer). Najprv z neho spravil svojho poradcu a teraz je z neho generálny riaditeľ sekcie kontroly. Šesťdesiatdvaročný Blanárik tak kontroluje 21-tisíc zamestnancov rezortu a rozpočet, ktorý je takmer 800-miliónov eur.
Blanárika do stálej štátnej služby a do funkcie šéfa podľa ministerstva obrany zobrali „na základe výsledkov výberového konania a splnenia podmienok prijatia do stálej štátnej služby“.
Na otázku, či ministrovi neprekáža jeho minulosť spolupracovníka VKR, Glváč neodpovedal. „Pán Blanárik má platnú bezpečnostnú previerku NBÚ,“ odpísal jeho tlačový odbor. Nenapísali už, dokedy mu platí a na aký stupeň utajenia bola vydaná.
Vraví, že nebol spolupracovníkom
„Nemám si čo vysvetľovať, spolupracovníkom som nebol. Bolo by možno vhodné preštudovať si aj závery ústavného súdu ČSFR, ktoré prijala po rozdelení i Slovenská republika,“ odpísal Blanárik na otázku, čím si vysvetľuje, že dostal previerku hoci spolupracoval s kontrarozviedkou.
Bývalý šéf NBÚ zrejme naráža na rozhodnutie súdu, že dôverník nebol vedomým spolupracovníkom. O jeho spolupráci s tajnými však vypovedajú spisy jeho kolegov.
„Previerka je vydaná na stupeň Prísne tajné,“ napísal.
Aj keď sa o ňom písalo v minulosti, Blanárik odmietal, že by na niekoho donášal. „Sú tam povymýšľané veci, ktoré nesúhlasia časovo ani administratívne,“ hovoril.
Za Ficovej vlády hovorkyňa NBÚ, ktorý riadil, povedala, že má previerky na najvyšší stupeň utajenia „prísne tajné“. Získal ich v rokoch 2005 a 2006, keď úrad riadil nominant ANO Aurel Ugor. Previerky tohto stupňa sa udeľujú na päť rokov.
Nominanti Smeru prijali aj nominanta ANO Ugora. Teraz vedie odbor bezpečnosti na ministerstve hospodárstva. Z úradu odišiel krátko po voľbách v roku 2006.
Dnes je šéfom NBÚ Jozef Magala, ktorý bol za prvej Ficovej vlády šéfom SIS.
Kontroluje všetkých
Čo teraz Blanárik robí a aké by mal mať kompetencie?
„Táto kontrola by mala zastrešovať celú šírku rezortu – od kontroly vojenských spôsobilostí cez finančnú kontrolu, zastrešuje sťažnosti a petície, až po majetkové kontroly,“ hovorí Marian Majer, ktorý sekciu kontroly riadil za Glváčovho predchodcu Ľubomíra Galka (SaS).
Majer hovorí, že sa mu do rúk dostávali materiály s rôznym stupňom utajenia bežne, takže aj on musel mať previerku.
Ďalšou otázkou sú sporné previerky, ktoré NBÚ za Blanárika udeľoval. Previerku dostala vtedajšia šéfka väzníc Mária Kreslová – napriek tomu, že z jej spisu vyplývalo vedomé donášanie na istého vojaka.
Za Blanárika dostal previerku aj Štefan Harabin – a to v čase, keď sa objavili informácie o údajnom prepise hovoru medzi ním a albánskym drogovým bossom Bakim Sadikim.
Udal desať ľudí
Blanárik bol za komunizmu profesionálny vojak a pôsobil hlavne u tankistov. V 80. rokoch študoval na vojenskej akadémii v Leningrade. Podľa registračných protokolov ŠtB bol dôverníkom, čo samo osebe neznamená vedomú spoluprácu.
Denník Sme a TV Markíza však v roku 2009 našli v dokumentoch českého Archívu bezpečnostných zložiek dôkazy o tom, že neplnil len úlohy dôverníka, ale bol dôverník-rezident.
„Rezident bol špeciálne vybraný, úplne spoľahlivý, skúsený a odborne pripravený tajný spolupracovník, ktorý pod vedením operatívneho pracovníka riadil prácu jemu pridelených agentov,“ opisuje činnosť rezidenta na svojom webe Ústav pamäti národa.
„Menovaný vlastní vinicu. Veľmi často v dobe potrebnej vykonať agrotechnické práce odchádzal pod rôznymi zámienkami v pracovnom čase na svoju vinicu, k čomu používal i vojakov základnej služby,“ informoval o kolegovi Ladislavovi B. v roku 1982 Blanárik s krycím menom Fero dôstojníka VKR Petra Fakana podľa zistení TV Markíza.
„Prameň (Blanárik) charakterizoval Ladislava B. ako človeka nezdravo ctižiadostivého, ktorý vyhľadáva vzťahy a styky výlučne príslušníkov maďarskej národnosti. Je urážlivý, ješitný a v podmienkach útvaru neudržuje okrem uvedených osôb bližšie, dôvernejšie styky,“ znie ďalší úryvok zo spisu Blanárikovho kolegu.
Ladislav B. nebol jediný, na koho mal podľa dokumentov kontrarozviedky Blanárik donášať. Podrobne napríklad opisoval spôsob emigrácie Jána D., informoval aj o emigrácii jeho brata Milana D., udal Annu D., že chce vycestovať za manželom do USA.
O kolegovi Jozefovi H. zasa povedal, že sa po smrti manželky stretáva s pochybnými ženami „cigánskeho pôvodu“ a venoval sa aj ďalším ľuďom, ktorých mohlo byť približne desať. Vedomú spoluprácu s VKR Blanárik odmieta.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
