„Na javisku sa objaví veľká váza podopieraná atlantmi. Vo váze sa bude nachádzať Medora so zlatým rohom, z ktorého bude rozsýpať po scéne kvety. V Petipovom balete stála táto váza celý majetok, suma dosahovala rozpočet na menší balet!“ Takto opisuje choreograf a režisér Vasilij Medvedev svoj sen vrátenia historického finále do jednej zo scén v najnovšej premiére Baletu SND Korzár. Produkcia mu jeho želanie splnila, a nielen to – jeho naštudovanie sa stalo najvýpravnejším baletom v histórii divadla, obsadený je tiež celý súbor plus päťdesiat detí z bratislavského tanečného konzervatória.
Stvorený skôr v Petrohrade než v Paríži
Autormi trojdejstvového baletu Korzár sú skladateľ Adolph Charles Adam, libretista Jules-Henri Vernoy de Saint-Georges a choreograf Joseph Mazilier. Vytvorili ho v roku 1856 pre Parížsku operu a o jeho prežitie sa zaslúžil najmä spomínaný Marius Petipa. Geniálny baletný majster v jeho prvom ruskom uvedení sám tancoval a neskôr ho vylepšil; podľa jeho koncepcie sa balet odvtedy vo svete inscenuje. Aj Medvedevova verzia z nej vychádza: niektoré tance sú popresúvané, niektoré postavy sú tanečnejšie, ale ako sám priznáva, snažil sa o oživenie a zachovanie Petipovej choreografie romantického baletu.
To sa mu podarilo: ani sám Petipa by asi nečakal, že jeho balet bude po sto rokoch vyzerať takto. Pohybový slovník hovorí len jedným jazykom (klasickým) a je v ňom len pár cudzích slov – prvkov charakterových tancov. Treba povedať, že baletný súbor SND dobre zvládol technické nároky s tým spojené, čo mu určite uľahčila aj choreografia skúseného majstra – naštudovať ju pomáhal Stanislav Fečo.
Sólistky majú veľakrát šancu sa zablysnúť, choreograficky však vynikajú mužské party, čo je pomerne nezvyklé. Ani náznak nejakého súčasného pohybu či konceptu – človek si môže predstavovať, že sedí v Mariinskom divadle v roku 1899. Ilúziu návratu v čase podporujú realistická scéna a dobové kostýmy Pavla Juráša. Orientálny bazár, pirátska jaskyňa, palác… Jedinou pripomienkou 21. storočia je videoprojekcia morských vĺn v záverečnom obraze potopenia pirátskej lode.
Kto sa tu ešte pozerá na tanec?
Hoci v hudbe k baletu sa už používali aj iní autori, orchester pod vedením dirigenta Alexandra Anisimova hrá pôvodnú partitúru A. Ch. Adama z archívu Parížskej opery. Podľa Anisimova kritici túto hudbu príliš neoceňujú, on však asi nebude jediný, kto má iný názor. Je to počuť – orchester znie skvele a harfový part v druhom dejstve budete poznať; nie je zase tak veľa baletných melódií, o ktorých sa to dá povedať.
Tá harfa je tiež úvodom k slávnej časti druhého dejstva, kde sa sólovo predstavujú hlavné postavy. Ako Pas de deux z Korzára sa často z baletu vyníma, na súťažiach a galavečeroch býva tým najhranejším. Ide o klenot, pri ktorom sa aj baletnému ignorantovi zatají dych. Výborne funguje i v tomto obsadení: Romina Kolodziej ako Medora si drží svoj štandard, Konrad nového sólistu súboru Artemija Pyžova je bezchybný, ale kto tu úplne ovládol scénu, je Orazio Di Bella (Ali), ktorý sa prekonáva. V predstavení žiari tiež Erina Akatsuka ako Gulnara, Yuki Kaminaka ako Lankedem a Sergij Jegorov ako Birbanto, pôvabné sú tri odalisky a Birbantova priateľka Katarína Kaanová.
Veľké romantické balety sú na ukážku choreografického a interpretačného umenia ako stvorené, choreograf Medvedev ním nešetril. Korzára označil ako imperátorský balet – z takého nastavenia už asi nie je ľahká cesta von. V úvode spomínaný obraz Oživeného sadu prichádza v treťom dejstve. Scéna lemovaná bujnou zeleňou, uprostred ktorej tridsať baletiek v ružových balerínkach vlní ružovými ružami. Zaklincujú to tí živí atlanti podopierajúci vázu s Medorou vyhadzujúcou ružové lupene – kto sa tu ešte pozerá na tanec? Tento obraz chcel určite zachovať Petipovo čaro, ale pôsobí natoľko sureálne, že nás nechtiac šľahne o zem späť rovno do roku 2015. Ruku na vypnutý mobil vo vrecku: toto je romantická nakladačka len pre silné nátury. Balet zakončuje stroskotanie pirátskej lode, Medora a Konrád to našťastie prežijú.
Najbližšia repríza Korzára je v utorok 21. apríla. Ďalšou novinkou v Balete SND bude v novembri celosvetová premiéra diela Nižinskij: Boh tanca v choreografii Daniela de Andradeho na hudbu Carla Davisa. Nasledovať budú očakávané Slovenské tance skladateľa Petra Breinera a choreografky Natálie Horečnej.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Katarína Zagorski




























