Denník N

Rozviazať ruky spravodlivosti

Ilustrácia – Vizár

Duchovná smrť sa rodí zo sebectva, z nenávisti, zo snahy ovládnuť svet popretím najhlbšej ľudskej duchovnej podstaty.

Nemýľte si slušnosť s nedostatkom odhodlania a vytrvalosti. K tejto renesancii či novej vlne slušnosti je užitočné sa vyjadriť. Nejde totiž o etiketu, ale o etiku. A o spravodlivosť. Spravodlivosť je totiž úplne komplementárna so slušnosťou. Práve preto potrebujeme v spoločnosti funkčné inštitúcie. Vytvorili sme si ich preto, aby sa nám v tejto komplexnej dobe žilo ľahšie. Aby sme si život lepšie organizovali a aby ho spravovali kompetentní ľudia. Spravodlivosť a slušnosť sa nevylučujú. V dnešnej spoločnosti nie je potrebné kameňovať páchateľov a nemusíme svojmu hnevu nechávať nekontrolovaný priebeh. Práve na to tu máme súdy, políciu či cirkvi. Práve na to tu máme inštitúcie, ktoré legislatívu implementujú a umožňujú vládu zákona.

Biologická a duchovná smrť

Práve preto tu však máme aj duchovnú kultúru spravovanú inštitúciami, aby nám pomohli pochopiť bolesť a sklamanie. Lebo aj tragédie patria k životu a jeho hranice musíme vždy nanovo akceptovať. Preto tu stoja správcovia duchovných tradícií, aby v duchovných rituáloch pomohli vložiť kamienok prítomnej chvíle do obrazu veľkých dejín. Narodenie aj smrť sú dvoma hranicami vstupu človeka do tohto sveta. Takto nebadane a nepochopiteľne tu prechádzame z nebytia do bytia. Raz sa tešíme zo zrodu života. Inou hranicou je smrť, keď sa snažíme pochopiť tajomstvo života, ktorý prechádza z viditeľného sveta do sveta, o ktorom nevieme nič presné povedať. Len veríme, že je. Viac alebo menej. Alebo aj nie.

Je tu však aj iná ako biologická smrť. Tá smrť zabíja nádej, zabíja zmysel, zabíja život ducha a posúva ľudské prežívania do roviny nezmyselnosti. Lebo nevíťazí životaschopná vitalita. Spoločenstvo a zdieľané hodnoty sa dostávajú do klinickej smrti chaosu a zmätku. Táto duchovná smrť sa rodí zo sebectva, z nenávisti, zo snahy ovládnuť svet popretím najhlbšej ľudskej duchovnej podstaty. Tá nás spája na najvnútornejšej imanentnej úrovni s Pánom života aj večnosti. Smrteľný príklon moci k vlastnému egoizmu, k násiliu, k tomu, čo z nás robí len nerozumné živočíchy bez ducha a bez duše, je v najvlastnejšom zmysle slova premárnením duchovného potenciálu človeka. Je to minutie sa cieľa, ktoré ostáva dramatickým zlyhaním. Človek netriafa stred vlastného bytia. To nazvala už klasická grécka filozofia hriechom. Je to nezvratný stav vedomého, dobrovoľného a závažného zlyhania.

Návrat a obrátenie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie