S horúcim srdcom, s chladnou hlavou

 

Zákerná vražda Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka zasiahla srdce Slovenska, lebo sa bezprostredne spája s odkrývaním neuveriteľnej korupcie, priamo napojenej na vládnu koalíciu. Táto korupcia je systémová a celoplošná. Rozklad štátu, ktorý ju sprevádza, zasiahol nerv celej spoločnosti. To vyvolalo najväčšie masové protesty po roku 1989. Tento fakt nemôže zmeniť nijaká rekonštrukcia vlády, lebo zodpovednosť nenesie len Robert Fico a Robert Kaliňák, ale celá vládna koalícia.

František Mikloško vidí tri základné momenty protestov: „Prvým je vyšetriť vraždu nevinných ľudí. Druhým je zmena vlády ako nevyhnutný predpoklad nového začiatku. Vidím tam však aj tretí, najvážnejší odkaz. Je takmer prorocký. Je to slušné Slovensko, a nie je to len odkaz Ficovej vláde. Je to odkaz pre opozíciu, pre každého.“ A jeden z organizátorov mítingov Juraj Šeliga hovorí o dokončení toho, čo začala generácia rodičov v novembri 1989: „Ľudia nám hovoria, že opäť cítia nádej, že sa Slovensko môže zmeniť k lepšiemu. A práve November ’89 bol symbolom, že ľudia povstali a povedali, že chcú lepšiu a slušnejšiu krajinu. My sme všetci narodení okolo novembra 1989 a to je ten odkaz, že generácie sa prepájajú a všetci chceme spolu niesť zodpovednosť za Slovensko.“

Dnešná generácia detí, narodených okolo roku 1989, obsiahla v slove slušnosť to, čo vyslovila generácia novembra 1989 v spojení verejnosť proti násiliu. Preto môže legitímne, samozrejme a sebavedomo povedať, že je nasledovníčkou novembra 1989. To ostane v platnosti vždy, bez ohľadu na čas volieb.

Slušnosť a odkaz Novembra

V novembri 1989 sme odmietli násilie. Naším základným impulzom bola túžba po lepšej a slušnejšej krajine. Nemáme sa za čo hanbiť a nemáme dôvod nehovoriť aj o našich chybách. Vladimír Mečiar nie je naším výtvorom. Do funkcie ministra vnútra ho nenavrhla ani nenominovala VPN, ale vláda Slovenskej republiky. Faktom však ostáva, že s tým VPN súhlasila, aj to, že ho Slovenská rada VPN navrhla po voľbách v júni 1990 za predsedu slovenskej vlády. Ale rovnako je faktom, že sme sa proti nemu postavili v prvej chvíli, keď nám začali byť jasné jeho konšpiratívne spôsoby. Aj keď nám to niektorí vyčítajú ešte aj dnes, keby sme to neurobili aj za cenu vlastného sebazničenia, trval by mečiarizmus oveľa dlhšie.

Odmietli sme svet Mečiarových konšpirácií a jeho televízny komplot, ktorý spísal s Milanom Kňažkom, Jánom Budajom a za prispenia Igora Cibulu. Odmietli sme jeho blud a fantazmagóriu o nelegitimite vedenia VPN, lebo sme vraj neboli v ústavných funkciách, čo bol a je politický nezmysel, ktorý neskôr vyvrátil sám Mečiar. Odmietli sme jeho konšpirovanie proti Václavovi Havlovi. Odmietli sme Mečiarovu salámovú taktiku rozdelenia Československa. Odmietli sme jeho privatizáciu do rúk „poctivých podnikateľov – mečiarovcov“. Ňou sa začala na Slovensku korupcia, ktorá vyvrcholila do nevídaných rozmerov. A odmietli sme jeho floskulu, že keď nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ.

Mečiar nie je odkazom novembra 1989 a nemalo by zmysel o tom hovoriť, keby sa jeho bludy nevynárali aj dnes, a to aj ústami Jána Budaja a Milana Kňažka ako mužov novembra 89. Škodia len sebe a poškodzujú práve najvýznamnejší odkaz novembra 1989 – nádej na lepší a slušnejší život. Nemalo by zmysel otvárať to práve teraz, ale kým sa budú mečiarovské bludy vznášať vo vzduchu, nebude existovať slušné Slovensko.

Cikcakovitá dráha

Slovensko sa ocitlo po roku 1989 na cikcakovitej dráhe. Nádej na lepší a slušný život po roku 1989 vystriedal Mečiarov brutálny a vulgárny režim. Po obrovskom vzopätí v rokoch 1994 – 1998 odišiel Mečiar porazený. Dve vlády Mikuláša Dzurindu vstúpia do dejín ako pokračovateľky Novembra 1989. Doviedli Slovensko do Európskej únie a do NATO a uskutočnili rozsiahle reformy. To im už nikto nezoberie. Ale neodstránili mnohé nánosy Mečiarovho režimu – niektoré odstránili len čiastočne, niektorých sa ani nedotkli, na niektorých sa priamo priživili a v niektorých pokračovali, predovšetkým v korupčnom prepojení politiky a podnikania. Dá sa to povedať jednoducho: pokiaľ nebudú odstránené nánosy Mečiarovho a dnes už aj Ficovho režimu, nebude možné hovoriť o slušnom Slovensku.

Okrem toho urobil Mikuláš Dzurinda Slovensku ešte jednu negatívnu službu. Slovenská demokratická koalícia (SDK) vznikla ako dôsledok požiadavky na jednotný front do volieb v roku 1998. Dzurinda však túto myšlienku zneužil vo svoj