Boli sme nežní, vieme byť slušní, musíme byť dôslední

V súvislosti s prácou na knihe, ktorú mám rozpísanú, rozmýšľam nad tým, ako sa zrozumiteľne a bez zbytočného pátosu dá deťom vysvetliť pojem – mučeník. Čítal som rozhovor talianskeho investigatívneho novinára Antonia Papalea, narazil som na slovné spojenie mučenícka smrť. Použil ho v súvislosti s Jánom Kuciakom a Martinou Kušnírovou. A čosi sa mi spojilo. Zacvaklo.

Tisovi natruc

Občianska spoločnosť na Slovensku vraždou dvoch nevinných ľudí dospela. Nedobrovoľne, náhle, definitívne. Zoči-voči smrteľnému nebezpečenstvu inú voľbu nemala. To nebezpečenstvo teraz zosobňuje Robert Fico. Rozum a ustálené predstavy, v ktorých sa vidíme ako hrkútavé holúbätká bezpečne pousádzané mimo dosahu temných síl, niekde vysoko, trebárs na hrebeňoch striech európskych inštitúcií, sa takémuto drsnému odkazu ešte bránia. Inštinkty slobodymilovných ľudí nás už však vytiahli do ulíc. Aj na námestiach, kde sa tradične presmrádzajú hlavne urputní oportunisti. Aj oni majú ideály. Hodnoty; tvrdá ruka, plné brucho, ľahká hlava. Nech sa o nás postarajú tí hore. Vídavam ich tam roky. Volili Mečiara, volia Fica. Zlatí komunisti, vzdychajú. Niekto prostoreký mesto kvôli nim nazval Ficovce nad Bebravou. Voláme ich námestníci.

Minulý piatok sa na ich námestí, z iniciatívy štvorice mladých ľudí, zišlo aj pol tisícky Bánovčanov. Pod sochou Ľudovíta Štúra. Demokratickým silám pribudli výdatné posily, uvedomil som si. Dostalo sa im aj povzbudenia. Nádherný, na dojímavo klepotajúcom písacom stroji napísaný odkaz zhromaždeniu poslala najväčšia drobná žena, akú som kedy stretol. Mám len dve trápenia, povedala mi, keď mi ho podávala. Svoju pravú a svoju ľavú nohu. Horšie by bolo, keby mi haprovala hlava, dodala rýchlo. Nedajte sa pomýliť tými, ktorí vás zastrašujú a ohlupujú, znelo posolstvo jej ‚pozdravenia‘. A prepáčte mi, že vám to hovorím tak otvorene, ale ja už mám na priamočiarosť nárok, dopísala na záver. Má ho celkom jednoznačne. Prežila tri lágre, šikanovanie komunistov, aj osočovanie neofašistov. Alžbeta Schicková.

Je jednou z mála tých, ktorí sa z fašistických koncentračných táborov vrátili. Pamätá si aj zhromaždenia, ktorým na tom istom mieste, odkiaľ minulý piatok zaznievali výzvy k etickému konaniu súčasnej vládnej moci, dominoval Jozef Tiso. Skvelý rečník, talentovaný politik. Rečnil tam, keď Štúrov pomník odhaľovali a potom ešte veľakrát. Slabé duše sa chovajú ako malá žabka pred hadom – okuliarnikom, povedal v jednom z prejavov prednesených v Bánovciach. Táto jedovatá potvora totiž prv, než svoju úbohú korisť zhltne, robí pred ňou všelijaké pohyby, očami ju okúzľuje a chúďatko zvieratko, celkom omámené, prizerá sa, kochá v pohyboch hada a napokon je celé šťastné, že ho jedovatá potvora zhltne. Takí sú aj naši zahraniční nepriatelia. A potom na Farskej ulici nasadol do automobilu, nechal sa odviezť na letisko a z neďalekých Baťovian odletel do Berlína. Ten farárko vie povedať len áno a amen, poznamenal na adresu slovenského prezidenta Adolf Hitler. A tak, 14. marca toho istého roku, vznikla ľudácka Slovenská republika. Fašistický štát, ktorý platil za fyzickú likvidáciu svojich občanov. Aj za pani Alžbetu zaplatil. Prežila som, usmieva sa. Tisovi natruc.

Čo slovo, to hlúposť

Pri historicky najstaršom pamätníku tvorcovi politického slovenského národa, teda občianskeho spoločenstva, povedané dnešným jazykom, pred časom rečnil aj iný talentovaný politik. Do Bánoviec si vždy chodil po kytice vďaky a žajdlíky dojatých sĺz. Pri oslave Štúrovej dvestoročnice z podstavca jeho sochy Robert Fico hovoril o potrebe hlbšieho poznania odkazu velikána. O tom, že ho mrzí, ak sa k nemu utiekame len pri slávnostných príležitostiach. Apeloval na prítomných, aby v jeho odkaze hľadali paralely k dnešku, zmysel jeho politického odkazu. Spoločenstvo, ktoré sa nevie postarať o svoju prítomnosť, si budúcnosť nezaslúži, bol jeden z citovaných odkazov. Robert Fico hovoril z hlavy, hovoril pekne, potlesk dostal náramný.

Robert Fico sa však vo svojej prítomnosti stará predovšetkým o to, aby si vyfabrikoval prijateľnú minulosť. Nakoniec sa ukáže, že to chúďa Trošková