„Skromný návrh“ – nezávislý minister vnútra a parlamentná komisia
Ak by chcel nový predseda vlády Peter Pellegrini zmeniť svoj imidž z bábky na štátnika, práve teraz má skvelú príležitosť vystúpiť z Ficovho tieňa.
Prichádzam z Námestia SNP a cítim nádej i beznádej, energiu i rozčarovanie. Prišlo viac ľudí ako minulý týždeň; dúfajme, že budúci týždeň ich príde ešte viac. Obávam sa však, že ďalšia generácia dvadsiatnikov dostáva kopanec do zubov, ako ich zrádzajú, zrádzame „dospeláci“ všetkých generácií. Nechávame ich v naivnom nadšení, že námestie zmení Slovensko. Kiežby to bolo možné. Kiežby sme to zmohli. Kiežby som už to odporné slovo „kiež“ nemusel nikdy použiť.
Nasledovný text som napísal dnes pred príchodom na Námestie SNP. Pohrával som sa so sarkazmom Jonathana Swifta, pretože sa obávam pátosu takmer ako beznádeje. Neviem, či to zvádzame, či to zvládneme pri konfrontácii s touto politickou garnitúrou. Možno sa malými krokmi dostaneme von z beznádeje, pretože ani cynizmus politikov nie je neobmedzený. Čítajte „modest proposal“ v roku 2018:
Niečo konkrétne a dosiahnuteľné
Na zhromaždenia Za slušné Slovensko doľahne rozčarovanie nad tým, ako koalícia pro forma splnila jednu z požiadaviek, ktorú žiadal prezident, avšak podľa toho, ako sa formuje nová vláda, všetko bude po starom. Polícia a vyšetrovatelia budú mať ruky rovnako zviazané ako doteraz. Preto treba zmeniť stratégiu, ktorú reprezentanti dnešného statusu quo nebudú moc odmietnuť, ak nechcú stratiť aj priazeň vlastných voličov. Občianska spoločnosť potrebuje konkrétny cieľ. Ak ho vláda akceptuje, bude šanca, že sa bude riešiť to, kvôli čomu zahynuli Ján Kuciak a jeho priateľka a kvôli čomu sa aktivizujú ľudia na celom Slovensku.
Prvý československý prezident T. G. Masaryk bol zodpovedný za vytvorenie nového štátu, celý život však presadzoval takzvanú „drobnú prácu“, čo v politike znamená malé požiadavky, ktoré je realistické naplniť a ťažšie odmietnuť. Občianska spoločnosť na Slovensku by si dnes mala zobrať príklad práve z tejto stratégie. Požiadavka predčasných volieb je pre súčasnú garnitúru neakceptovateľná, a teda nereálna, čo si uvedomil aj prezident Andrej Kiska.
Napokon, buďme realistickí: neboli by predčasné voľby pri tomto rozložení politických síl a preferencií Pyrrhovým víťazstvom? Mohli by sme sa dočkať víťazstva tých, ktorí si prajú, aby súčasná politika pokračovala, respektíve extrémistov a tých v opozícii, čo sú za dnešnú paralýzu zodpovední. Spoločnosť má dva roky na to, aby postupne vygenerovala politické zoskupenia, ktoré budú presadzovať spravodlivú politiku, bojovať s korupciou a udržia Slovensko medzi slušnými krajinami EÚ. Medzičasom však môžeme žiadať niečo konkrétne a dosiahnuteľné.
