Janette Motlová: Nevieme, ako vyzerá slušný Róm, myslia si, že som z Egypta či Iránu
Rómom škodí najmä to, že úspechy rómskych detí sú raritou. Keby sme mali funkčný systém, nemusíme mať tieto raritné príbehy, vraví Janette Motlová.
Kniha Janette Motlovej Cigánka sa opäť dostáva do kníhkupectiev. Opisuje v nej svoj život od detstva v komunite až po súčasnosť, keď sa ako odborníčka a aktivistka venuje rómskej problematike. V rozhovore tvrdí, že predstava o slušnom Rómovi nie je, a preto ich v našej spoločnosti nevidíme či prehliadame. „Chceme Rómov vidieť takých, akú o nich máme predstavu alebo akú predstavu nám o nich niekto vytvoril. Ak mu do nej nezapadám, tak zásadne musím byť podľa nich niekto iný než Rómka.“
V rozhovore sa ešte dočítate:
- prečo sa nikdy nezačne hádať s rasistami,
- či mala pri zbieraní vratných fliaš pocit, že ako mama zlyhala,
- čo jej ako Rómke žijúcej mimo komunity chýba,
- čo môže urobiť bežný človek, aby pomohol Rómom,
- ako k Rómom pristupovala Mária Terézia.
Vaša kniha sa volá Cigánka a rovnako sa nazývate aj vy. Nevyčítajú vám, že hovoríte o Cigánoch a nie o Rómoch?
Stále mi to niekto vyčíta. Mne neprekáža ani jedno slovo, sú to pre mňa synonymá. Snažím sa teraz trocha viac vyhovieť tým skupinám, ktoré majú slovo Róm ako jediné správne. Ale keď mám ten komfort a môžem rozprávať len za seba, používam slovo Cigánka, lebo je mi milšie, farebnejšie, vidím za ním kultúru. Za slovom Róm vidím človeka v obleku, niečo formálne. Ale asi je to o zvyku a aj ja si zvykám.
U vás doma to tak vidia všetci?
Dcéra si hovorí Rómka alebo Polorómka, syn slovo Róm považuje skoro za nadávku. Používa slovo Cigán. Je to individuálne. Poznám veľa ľudí, ktorí sa nenazvú inak ako Cigáni, ale aj veľa tých, ktorí to slovo neznášajú.
Bežní Rómovia to vnímajú skôr ako nadávku?
Ako ktorí. Záleží aj na tom, či sa narodili pred rokom 1989 alebo nie, pretože vtedy sa iné slovo nepoužívalo. Existovali dokonca odbory cigánskej otázky. Moja mama aj ja sme v tom období vyrastali a asi preto to nevnímame len negatívne. Tí, čo sa narodili po roku 1989, si však nemusia pamätať, že s tým slovom bolo spájané aj niečo pozitívne.
JANETTE MOTLOVÁ
Narodila sa v roku 1973 v Trenčíne. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2006 až 2007 pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity, v rokoch 2008 až 2013 ako manažérka v Iuvente. V roku 2007 založila Rómsky inštitút, ktorý viedla do apríla 2008; do roku 2013 bola externou koordinátorkou programov podpory a rozvoja vzdelávania rómskych detí a mládeže. Aktuálne vedie neziskovku Eduma. Za postrehy vo svojom blogu získala Novinársku cenu, o svojom životnom príbehu napísala knihu Cigánka. Je vydatá, má tri deti, z nich jedno adoptívne. Žije v Bratislave.
Robíte projekt Živé knihy, v ktorom jednotlivci rozprávajú o svojom živote. Vy v tomto projekte hovoríte o veľmi osobných veciach, o tom, ako ste vyrastali v rómskej komunite, prekonali vážne ochorenie prsníka, prvé manželstvo a nakoniec sa stali rómskou aktivistkou. Ako na váš príbeh reagujú ľudia?
