Logika tretej Bugárovej vety
Most-Híd dosiahol slovensko-maďarskou slovnou ekvilibristikou jediné: nedôvera voči nemu sa ešte viac prehĺbila.
Autor je predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva
Slovensko-maďarská strana má tú výhodu, že slovenskojazyčnému a maďarskojazyčnému obecenstvu môže predkladať rôzne verzie tých istých príbehov. K tejto taktike sa uchyľujú všetky menšinové strany na Slovensku pomerne často, bez ohľadu na to, či ide o Most-Híd, Stranu maďarskej komunity alebo o „pôvodnú“ širokospektrálnu Stranu maďarskej koalície.
Nie je to, pravda, žiaden veľký prehrešok, najmä ak si uvedomíme, ako málo je v strednej Európe rozvinutá všeobecná politická kultúra. Napokon, mnohí politici sú schopní prezentovať vzájomne sa vylučujúce tvrdenia aj tomu istému obecenstvu. Nielen v dvoch časovo oddelených vystúpeniach, ale dokonca aj v rámci jedného prejavu.
Slávna tretia veta z uznesenia republikovej rady strany Most-Híd je tiež príkladom uvedenej dvojzmyselnosti. Či už podvedome, alebo zámerne počíta s tým, že si obe verzie aj tak málokto prečíta, a keď aj, je málo ľudí, čo oba jazyky ovládajú na dostatočne vysokej úrovni. Maďarská verzia tretej vety hovorí o tom, že republiková rada poveruje predsedníctvo prijať „rozhodnutie o ďalších krokoch“, či o ďalšom vývoji (döntés a további fejleményekről) bez potreby opätovného zvolávania republikovej rady. Tomuto predchádza vymedzenie možného riešenia
