Denník N

Jozef Lupták: Mladá generácia občiansky dospela a je úžasná, keď budú námestia pokračovať, budem tam

Jozef Lupták, violončelista a zakladateľ festivalu komornej hudby Konvergencie. Foto N - Vladimír Šimíček
Jozef Lupták, violončelista a zakladateľ festivalu komornej hudby Konvergencie. Foto N – Vladimír Šimíček

Na námestiach počuť najmä hercov, v občianskom aktivizme nezaostávajú ani muzikanti. Medzi nimi najmä Jozef Lupták, ktorý má za sebou aj pred sebou nabitý týždeň.

„Už by som sa mal venovať iným veciam,“ hovorí hudobník Jozef Lupták. Mal, ale nemôže. Už tri týždne ho trápi to isté, čo väčšinu občanov a umelcov, ktorí sa stretávajú na námestiach a na kabáte nosí odznak s portrétom dvoch mladých zavraždených ľudí. Zhromaždenia už zažil spod pódia, aj na pódiu, teraz sa so svojím tímom z festivalu Konvergencie rozhodli zorganizovať vlastný Koncert pre Jána a Martinu. Bude v utorok 20. marca, v kostole Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave. Okrem toho odstúpil po zásahoch poslancov bratislavského kraja do grantových projektov odstúpil spolu s ostatnými členmi odborných komisií a cez víkend inicioval vyhlásenie zástupcov kultúrnej obce proti možnej kandidatúre Erika Tomáša na post ministra kultúry.

V nedeľu ste iniciovali vyhlásenie kultúrnej obce proti tomu, aby bol novým ministrom kultúry Erik Tomáš. Za prvý deň ho podpísalo vyše osemsto umelcov a aj petícia dosiahla, že Smer vybral iného kandidáta – krajskú predsedníčku strany v Banskej Bystrici, bývalú rozhlasovú moderátorku Ľubicu Laššákovú. Ste spokojný?

Ja ju vôbec nepoznám a neviem čo od nej čakať. Ale keďže ju nepoznám, zrejme to asi nebude riešenie, po ktorom sme túžili.

Máte za sebou nabitý týždeň. Okrem spomínaného vyhlásenia ste odstúpili z komisie pre granty Bratislavského samosprávneho kraja, aj zo spoluorganizovania koncertu v Dóme sv. Martina. Pred mesiacom bolo všetko inak, žili ste najmä projektom cyklu beethovenských koncertov. Kedy sa to zmenilo?

V stredu 21. februára sme mali druhý koncert venovaný Beethovenovi. Druhú polovicu večera som uvádzal venovaním manželke, ktorej som poďakoval za dvadsať rokov nášho spolužitia. Presne 21. februára totiž máme výročie. Spätne si uvedomujem, že pravdepodobne práve v tom čase boli zavraždení Ján a Martina. Veľmi ma to zasiahlo, kým my sme tu mohli žiť dvadsať rokov, mať tri deti a všetko, čo k šťastnému životu patrí, oni sa nedostali ani ku svadbe. Po celý čas, kým sme organizovali v Bratislave beethovenovské večery, boli už mŕtvi. Dozvedeli sme sa to v pondelok 26. februára ráno, po skončení našich koncertov.

Takže to beriete osobne?

Neviem to brať inak. Jána a Martinu som síce osobne nepoznal, ale aj reakcie na ich smrť sa ma veľmi dotkli, pretože v novembri ’89 som mal devätnásť a stál som na námestiach. Zdá sa mi to ako veľký oblúk, ako dve udalosti, ktoré spolu súvisia. Ide o pravdu, aj o lásku. Ak novinára zavraždia za to, čo robí, že sa snaží hľadať pravdu a jeho snúbenica zomrie tiež, len preto, že ho mala rada, v tom vidím jasný odkaz novembrovej revolúcie.

Chodíte na námestia?

Áno, bol som samozrejme už na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie