Denník N

Nemôžem chodiť do kostola, kde hovoria, že môj syn žije nemravne, zveruje sa mama geja

Ilustračné foto - Flickr.com/Lauri Heikkinen
Ilustračné foto – Flickr.com/Lauri Heikkinen

Kým sa jej syn nezveril s homosexuálnou orientáciou, nezaujímala sa o takých ľudí a podobne ako cirkev v tom videla len hriech, možno by išla aj na pochod proti gejom.

„Keď som bola dievča, uvažovala som, že budem mníškou. Bola som však jediné dieťa a moji rodičia by sa s tým nezmierili. Tak som sa stala učiteľkou. Do kostola som chodila denne, a to aj za socializmu, aj keď som pre to mala ako učiteľka problémy. Nebála som sa, že ma vyhodia. Verila som, že Pán Boh sa o mňa postará. A naozaj, učila som v škole, kde bolo veľa rómskych detí a učitelia tam nechceli pracovať. Ja som to s nimi vedela, dokonca aj s ich rodičmi. Bola som celkom mladá a počúvali ma aj rómski muži, ktorí inak na ženy nedajú. Tobôž na gadžovku. Preto, že som si dobrovoľne brala triedy, kde bolo viac Rómov ako ostatných detí, mi prepáčili aj kostol, aj to, že som nebola v strane. Brala som to tak, že som dostala talent od Pána Boha,“ rozpráva 70-ročná Klára.

Hoci Pána Boha spomína takmer v každej vete,  v kostole nebola už 12 rokov. „Ale modlím sa každý deň, aj si zaspievam podľa spevníka.“

Klárin „stret“ s kostolom a s cirkvou sa začal, keď sa jej syn zveril, že je gej. Stalo sa to dávno, asi pred dvadsiatimi rokmi. „Ja som sprvu ani nechápala, čo mi oznamuje. Teraz zniem bigotne, ale prvé, čo mi napadlo, bolo, že to nemôže byť pravda, veď chodí do kostola,“ hovorí trpko Klára.

Môj syn je iný

„Peter mal vtedy 22 rokov, chodil už predtým s dievčaťom, bol to taký tichý chlapec. Škola, rodina, kostol, raz za čas kino alebo divadlo. Vôbec mi to nezapadalo do toho, čo som o homosexuáloch vedela. Že je to na nich vidieť, že tak čudne rozprávajú, obliekajú sa do farebného nápadného oblečenia, nosia náušnice, striedajú partnerov a nejde im o nič iné ako si len užiť s čo najviac mužmi. A potom som, samozrejme, počula o AIDS. Peter bol úplne iný.“

Najprv ho vysmiala. Povedala mu, že nevie, o čom hovorí, že si možno ešte nenašiel správne dievča, keď sa mu žiadne nepáči tak, ako sa ženy páčia mužom.

„On mi však povedal, že už dávno vie, že sa mu páčia muži, a s jedným už má platonický vzťah. Mne to stále nešlo do hlavy. Čo tým myslí? Že sú dobrí kamaráti, rád s ním trávi čas? Aj jeho otec má takých kamarátov, ešte od vojny. To vôbec nič

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie