Denník N

Bývalý hodnotiteľ diaľničných tendrov: Kto by si trúfol vyhodiť Váhostav?

Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Figeľov šéf stratégie ministerstva dopravy Ján Kovalčík hovorí, že vtedajšia ponuka Váhostavu šokovala aj v čase, keď každý staval diaľnice lacnejšie ako teraz.

Na ministerstve dopravy bol za Jána Figeľa šéf inštitútu stratégie. Pri troch diaľničných tendroch bol aj v hodnotiacej komisii. Ján Kovalčík hovorí, že všetci okrem Doprastavu a Váhostavu slovo dodržali, hoci ceny pod 60 percent štátnej expertízy boli v tých rokoch bežné.

Ak sa hovorí o nízkych cenách, ide vždy o porovnanie so štátnou expertízou. Možno porovnanie s ňou brať ako dostatočné pre pochopenie, ako draho alebo lacno v tom-ktorom období stavia štát diaľnice?

Musím sa priznať, že pôvodne som mal o štátnej expertíze podstatne vyššiu mienku. Zistenie, ako sa robí, bolo pre mňa sklamaním. Ale robila sa roky rovnako, možno až príliš rovnako, preto poskytuje isté vodidlo. Aj keď vo veľmi malej miere odrážala skutočné ceny na trhu.

Kedy bola štátna expertíza pod úrovňou trhových cien a kedy nad ňou?

Expertíza bola prakticky vždy nad realitou.

Prečo?

Keď sme sa na to pýtali, povedali nám, že expertíza sa v minulosti vyvinula ako niečo, čo malo v praxi stanovovať strop ceny, nad ktorú štát zákazku nemôže akceptovať. Aj v časoch stavebného boomu, keď máme veľa dôvodov sa domnievať, že sme tu mali pri zákazkách na diaľničné stavby dohody medzi uchádzačmi, sa ceny diaľnic pohybovali pod úrovňou štátnej expertízy.

Aká bola v minulosti bežná úroveň cien?

Spravidla 80 – 90 percent úrovne štátnej expertízy. Výnimkou boli PPP projekty, kde štát platil alebo  mal platiť viac (ak porovnávame ceny za stavebné práce, ktoré vstupovali do finančných modelov koncesionárov, bez nákladov na financovanie či údržbu).

Prečo?

Pretože politici dali nereálne sľuby o termínoch dostavby D1 po Košice a v tendroch chcel potom štát od koncesionárov extrémne skrátenie lehôt výstavby. V koncesnom dialógu (začiatok PPP tendra, pozn. redakcie) vtedy uchádzači upozorňovali, že také krátke termíny si vynútia aj znásobenie stavebných kapacít, a preto aj zvýšenie ceny o desiatky percent. Napriek tomu, že na to upozorňovali, vyhlásil štát súťaže s nereálne krátkymi termínmi na stavbu diaľnic. To znamenalo, že časť uchádzačov zo súťaže odstúpila (nepredložili ponuku). Tí, ktorí ponuku dali, rátali s tým, že práce sa im výrazne predražia a termíny pravdepodobne aj tak nestihnú a prídu tak o prvé splátky od štátu za dostupnosť diaľnice. Okrem toho sa mali stavať naraz tri obrovské PPP projekty, čo bol enormný tlak na stavebné kapacity.

Z troch PPP projektov prvej Ficovej vlády sa nakoniec postavil iba jeden – rýchlostná cesta medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami vrátane obchvatu Banskej Bystrice. Znamená to, že ak by ju štát chcel dodať trochu neskôr, napríklad o rok, ušetril by možno až sto miliónov eur?

Ušetril by stovky miliónov eur.

Poďme späť ku klasickým diaľničným tendrom. Kedy sa vám stalo, že ste už išli z práce nervózny, že ceny, ktoré ponúkajú stavbári, začínajú byť nereálne nízke?

Tie otázky zaznievali vo všetkých diskusiách so zhotoviteľmi a debatovali sme o tom aj na ministerstve. Ako prvý išiel pod 60 percent expertízy Váhostav na úseku D1 pri Levoči. No nebol sám, dve ďalšie ponuky boli len o málo vyššie. V nasledujúcich tendroch išla pod hranicu 60 percent expertízy už väčšina ponúk. Obavy boli najmä z firiem, ktoré s výstavbou diaľnic nemali skúsenosti. V dvoch súťažiach zrazila cenu najnižšie firma Hant, ktorá predtým žiadnu diaľnicu ani rýchlostnú cestu nestavala, s ponukami pod úrovňou 50 percent expertízy. Dlho sa preverovali referencie, ktorými sa Hant zakrýval, nakoniec firmu zo súťaží vylúčili. Ani úspešné ponuky skúsených firiem však neboli výrazne vyššie – v jednom prípade uspel Doprastav s cenou 54 percent a v druhom Eurovia s cenou iba na úrovni 47 percent expertízy. V ďalšom tendri na úsek D1 Dubná Skala – Turany ponúkol Váhostav ešte nižšiu cenu, iba 41 percent expertízy. Trúfli by ste si vtedy zhodnotiť, ktorá z uvedených ponúk bola ešte reálna a ktorá už nie? Ja nie.

Čo má hodnotiaca komisia k dispozícii, keď hodnotí, či takáto cena je ešte prijateľná?

To závisí od toho, akou formou je vypísaná súťaž. U nás sa roky používal takzvaný červený FIDIC. Pri ňom za projektovú dokumentáciu zodpovedá investor, teda Národná diaľničná spoločnosť. Uchádzači naceňujú jednotlivé položky z výkazu výmer, čiže projektant a NDS zodpovedá za to, že je spoľahlivo posúdené množstvo všetkých vstupov, ktoré budú na stavbe potrebné, a uchádzači tieto vstupy, napríklad objemy materiálov, naceňujú. Ak sa pri tom projektant v niečom pomýli, tak je za to zodpovedná NDS. Ja som síce nezažil takú súťaž, ale mali sme informácie, že v minulosti sa pri tom špekulovalo.

Ako?

Napríklad pri položke, ktorá bola vo výkaze výmer preexponovaná, teda plánované množstvo bolo vyššie ako skutočne potrebné, tak tam dal informovaný uchádzač nízku cenu za jednotku materiálu. A naopak, pri položke, pri ktorej vedel, že je podhodnotená, mohol dať vysokú jednotkovú cenu. Pri vyhodnotení ponúk mu to umožnilo zvíťaziť a pri realizácii žiadať v súlade so zmluvou zvýšenie ceny.

Ján Kovalčík
Foto N – Tomáš Benedikovič

Preto štát opustil tendre s tradičným červeným FIDICom?

Mali sme ešte významnejší dôvod. Záujem čím skôr naštartovať uviaznutú výstavbu a čerpanie eurofondov. Slovensko malo za sebou tri a pol roka sedemročného eurofondového obdobia a zdroje určené na diaľnice a rýchlostné cesty ležali ladom takmer nečerpané. Bývalá vláda stavila všetko na PPP projekty a posledné dva roky predchádzajúceho volebného obdobia sa tak nesúťažili takmer žiadne stavby mimo PPP. Neboli dostatočne pripravené. Keď dva z troch PPP projektov napokon padli, bolo opäť na čo využiť eurofondy. Zároveň však stavebným firmám dochádzala zásoba práce a hrozilo hromadné prepúšťanie. Nemali sme časový komfort na to, aby sa na jednotlivé úseky D1 najprv vysúťažili projektanti, dopracovali projekty a až v roku 2012 sa rozbiehali súťaže na stavebné práce tradičným červeným FIDICom. Podstatne rýchlejšie sa dali rozbehnúť tendre v režime „naprojektuj a postav“, ktorý sa používa nielen pri PPP, ale aj pri obstarávaní takzvaným žltým FIDICom, na ktorý sme prešli.

Ten funguje ako?

Tu má zodpovednosť za projekt už zhotoviteľ, ktorý smie vo vymedzenom rozsahu optimalizovať technické riešenie (napríklad predĺžiť násypy a skrátiť mosty). Zhotovitelia naceňujú jednotlivé objekty, napríklad most, oporný múr, prístupovú cestu či vozovku diaľnice. Cenu v ponukách za tieto objekty má hodnotiaca komisia možnosť porovnávať.

Dala sa zľava pri stavbe Dubná Skala – Turany vysvetliť tým, že stavbári mohli ušetriť vďaka optimalizáciám, ktoré umožňuje žltý FIDIC?

Zmluvné podmienky v súťaži umožnili menej výrazné úpravy technického riešenia, ako sa pripúšťali v PPP. Na druhej strane poskytli oveľa komfortnejší čas na zhotovenie diela. Váhostav nebola firma, pri ktorej sa dali spochybniť referencie a spôsobilosť takú stavbu zrealizovať. Navyše tento úsek poznal lepšie ako ktokoľvek iný, v rámci konzorcia na prvý balík PPP mal práve tento úsek realizovať Váhostav. Nemohol byť vylúčený pre nedostatok referencií ani nebol dôvod predpokladať, že nemajú dôveryhodné kalkulácie. Ak by štát v tom čase vylúčil uchádzača ako Váhostav, určite by prišla námietka na Úrad pre verejné obstarávanie a začali by sa nekonečné obštrukcie. Zvažovalo sa, či ísť do takých sporov, no bolo jasné, že by to ešte viac zvýšilo riziko nevyčerpania eurofondov na diaľnice.

Ako argumentoval Váhostav?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kauza Váhostav

Problémy Doprastavu

Teraz najčítanejšie