Sorosa už Slovensko nezaujíma, sme pre neho dospelí, hovorí šéf Nadácie otvorenej spoločnosti

Nová ministerka kultúry Ľubica Laššáková v utorok povedala, že tretí sektor je príliš bohatý, a naznačila, že miliardár George Soros spoza oceána ovplyvňuje dianie na Slovensku. Pred pár týždňami to isté tvrdil aj bývalý premiér Robert Fico. Šéfa neziskovej organizácie Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorú na Slovensku v roku 1992 zakladal a financoval George Soros, sme sa spýtali, ako neziskovky fungujú, odkiaľ berú peniaze a či ich na Slovensku vôbec potrebujeme. Rozhovor vznikol predtým, ako sa Laššáková za vyjadrenia o Sorosovi a mimovládkach ospravedlnila. 

Budúca ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa v rozhovore rozrečnila o tom, ako tu George Soros hrá akési hry a riadi krajiny spoza oceána. Ako ste vnímali jej slová?

V prvom rade ma to zarazilo, pretože v minulosti viedla zápas o zachovanie slušného financovania kultúry v Banskobystrickom kraji. Mal som pocit, že  ovláda mechanizmy správy aj financovania tretieho sektora, a teda aj kultúrneho sektora, ktorý ak nemá štátnu dotáciu, tak žije z rôznych grantových schém. Zarazilo ma, že použila rétoriku totožnú s tou, ktorú používajú konšpiračné médiá aj Kotlebova strana.

Milan Krajniak pred rokom tiež hovoril o mimovládnych organizáciách, ktoré sú dobré a šmejdové. Medzi šmejdové zaradil všetky, ktoré majú zahraničné financovanie alebo robia advokačnú činnosť. Podľa mňa ide o hrubé nepochopenie aktivít mimovládneho sektora. Práve tieto advokačné organizácie sú akoby bielymi krvinkami spoločnosti, ktoré hlásia, že niekde čosi nefunguje. Ich cieľom nie je niekoho znemožniť, pošpiniť alebo mu zničiť kariéru. Sú akoby vonkajším dozorným orgánom, ktorý štát môže mať urobený aj vnútorne. Napríklad ako policajnú inšpekciu, ktorá by nefungovala pod ministrom vnútra. Dnes ale patrí pod tento rezort a sú tu otázky, do akej miery vie nezávisle posúdiť činnosť polície. Preto je v takej situácii dobré, ak je tu advokačná skupina, ktorá bojuje za práva obetí policajného násilia.

Ktoré mimovládne organizácie sú naopak považované za tie dobré?

Krajniak to formuloval v tom zmysle, že ide o mimovládky, ktoré nevyvíjajú politickú činnosť. Napríklad môže ísť o organizácie, ktoré pomáhajú starým ľuďom – umývajú ich, prezliekajú, berú na prechádzky. Ale akonáhle by šli advokovať za práva týchto ľudí a tvrdili, že majú nízke dôchodky a že v niektorých zariadeniach nedostávajú zdravotnú starostlivosť, tak už by to bolo vnímané ako politická činnosť. Ja to však vnímam tak, že by mi to len pomáhalo dostať svoju prácu na vyššiu úroveň, lebo v tej realite pracujem denne a mám v tejto oblasti viac skúsenosti ako štátni úradníci. V skutočnosti by to malo fungovať ako symbióza medzi štátnym a mimovládnym sektorom, lebo mnohé služby si štát alebo samospráva od mimovládok objednáva. Ukazuje sa, že ich dokážu poskytovať efektívnejšie ako štát.

Stretávate sa s takýmito tvrdeniami, aké mala pani Laššáková, často?

Áno.

Reagujete na ne nejako?

Snažíme sa, napríklad nejakým vyhlásením. Niekedy je človek otvorený dialógu, inokedy si nechce dať nabúrať svoj hodnotový svet a predstavu o tom, ako funguje. To, že George Soros dal 26 miliónov dolárov na kampaň Hillary Clintonovej, je úplne normálna vec, lebo takí istí republikáni dali zasa peniaze na Trumpovu kampaň. Navyše, tieto dary sú verejné. Ak to ale urobí Soros, je to vnímané tak, že ide rozbíjať svet a rozvracať hodnoty. Keď to ale urobia bratia Kochovci (pozn.: americkí miliardári zarábajúci najmä na ťažbe ropy), je to v poriadku. Ide len o to, ako to vnímame. Soros je jeden z 1810 miliardárov, ktorých má Forbes magazín na zozname a sleduje ich poradie. Po tom, čo George Soros odviedol 18 miliárd do svojej Nadácie otvorenej spoločnosti v New Yorku, zostalo mu 8 miliárd na účte a posunul sa na 190. miesto v tomto zozname. Čech Petr Kellner z Energetického a priemyselného holdingu je na 88. mieste. Pre budúcnosť sveta je dnes podľa mňa nebezpečnejší algoritmus Marka Zuckerberga, ktorý je na piatom mieste, monopol Billa Gatesa, ktorý je na druhom mieste, alebo spôsob, akým Jeff Bezos nakladá s Amazonom, než George Soros na 190. mieste.

Prečo sa teda mnohí boja práve jeho?

Je ideálnym stelesnením obáv z toho, že otvorená spoločnosť je nebezpečná. Pretože znamená slobodu, voľný prílev ľudí. A keď aj od vládnych politikov začnete počúvať konšpiračné teórie o tom, že stretnutie Kisku so Sorosom nemohlo byť len tak, poviete si, že toto je nebezpečné. Pani Laššáková v tomto zrejme šla len podľa straníckej linky. Podľa štatistík 52 percent ľudí verí tomu, že svet riadia tajné spolky a skupiny, a oni to využili. Namiesto toho, aby verejnosti pomohli tým, že budú tieto nezmysly vyvracať.

Prečo sú takéto vyjadrenia politikov nebezpečné?

Pretože ľudia začnú veriť, že nemá zmysel byť aktívnym občanom a že potrebujeme silnú vládu. Akonáhle však niekomu dáte mandát na silnú vládu, ktorá nie je kontrolovaná občanmi, skôr či neskôr svoju moc zneužije. Tá nebezpečnosť spočíva v tom, že ak ľudia zneistia a budú mať pocit, že nie sú strojcami svojho vlastného šťastia a neriadia svoj život, odovzdajú celú svoju moc niekomu inému, aby sa o nich postaral, ohradil ich, ochránil napríklad pred islamom alebo migrantmi.

Načo sú vlastne mimovládne organizácie? Potrebujú ich štáty na to, aby fungovali?

Štát si môže vybrať. Buď budú všetky služby štátne, takto nejako funguje napríklad Francúzsko, alebo časť služieb zverí aktívnym občanom, ako je to v anglosaských krajinách. Myslím si, že je prirodzené, keď štát spolupracuje s neziskovým sektorom, lebo nemusí dovidieť všade. Bez nich môžu byť služby skostnatené. Mnohé malé mimovládne organizácie využívajú dobrovoľnú prácu, čo je pre štátnu organizáciu takmer neprekonateľný problém, lebo to legislatíva nedovoľuje.

Ľubica Laššáková povedala, že tretí sektor je príliš bohatý. Vidíte to rovnako? Koľko vlastne majú peňazí?

Ekonóm Milan Andrejkovič z Úradu splnomocnenca pre mimovládne organizácie na jednom podujatí odprezentoval, že v roku 2015 mali mimovládky na Slovensku k dispozícii asi 750 miliónov ročne. Z nich asi tridsať percent tvorili štátne objednávky. Súkromný sektor, teda granty podnikov alebo nadácií, tvorili asi dvadsať percent ich príjmu. Najväčšou časťou ich príjmu boli ich vlastné peniaze z toho, že predávajú svoje služby. Peniaze zo zahraničia tvorili len asi deväť percent a dve percentá z dane asi sedem percent ich príjmu.

Čo sú to tie zahraničné peniaze?

Môže to byť napríklad nórsky vládny mechanizmus, to znamená Nórske granty.