Denník N

Ukradnutá „sviečková“

Výročie manifestácie dnes slovenskú spoločnosť rozdeľuje.

30. výročie Sviečkovej manifestácie sa zmenilo na pochod za úplný zákaz interrupcií aj pre týrané a znásilnené ženy alias „za život“. Pôvodne som plánoval ísť. Vážim si odvážne občianky a občanov, ktorí 25. marca 1988 prišli na Hviezdoslavovo námestie.

Pre mňa šlo o iniciačný zážitok, keď som ako chalan prvýkrát zažil, ako sa diktatúra správa k slobodnému zhromaždeniu. Odstavila sa doprava, kordónmi sa blokovalo Staré Mesto, zmenil sa televízny program a pustili Angeliku. Propagandistická mašinéria šírila o organizátoroch nehorázne lži. Zábery z večerných správ ORF s reportérkou Barbarou Coudenhove-Kalergi sa mi vryli do sietnice. Ukázala sa mi sila nenásilného odporu.

Môj 18-ročný bratranec, mimochodom, ateista, a jeho dvaja spolužiaci mienili zájsť na Hviezdoslavovo námestie, no riaditeľ bratislavského konzervatória ich zamkol v telocvični. Predstavte si také niečo dnes a azda vám bude jasnejšie, aká vzácna a pre nás už samozrejmá vec je sloboda.

Brutálny zásah polície s vodnými delami, so slzotvorným plynom a zúrivými psami sledovali z balkóna Carltonu vrcholní predstavitelia komunistickej totality na Slovensku. Pre našu literatúru je zvlášť tragické, že medzi nimi stál aj výnimočný básnik a rozporuplný politik Miroslav Válek.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie