Denník N

Komentátor Leško: Pellegrini by mal šancu, len ak by sa Fico úplne stiahol

Marián Leško. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marián Leško. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ľudí prebrala a uvedomili si, že korupcia tu nie je potknutím, ale integrálnou súčasťou.

Robert Fico si neustále myslel, že stupeň nespokojnosti či odporu už nebude stúpať, a tak zmeškal každý termín. Nestihol včas odvolať Kaliňáka a ani sám urobiť zmeny vo vláde. Sila ľudí rástla a on musel skončiť. Fico totiž stratil kontakt s realitou, hovorí komentátor Trendu a analytik Nadácie Zastavme korupciu Marián Leško.

Za normálnych okolností by bola tretia vláda Roberta Fica v polčase a premiér by začal chodiť po ministerstvách a známkoval by ministrov. Ale Fico skončil, a to pre reťaz udalostí, ktoré sa začali vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Čo sa to za tie štyri týždne stalo?

Myslím si, že veľa ľudí si uvedomilo, v akej spoločnosti vlastne žije. Dôvodov pre to, aby ľudia vyšli do ulíc, prejavili svoj názor a za niečo sa postavili, je veľmi veľa. To, že do ulíc vyšlo toľko ľudí, je zrejme aj dôsledkom toho, že si uvedomili, že sme to nechali zájsť príliš ďaleko. Museli zomrieť dvaja mladí ľudia, ktorí robili svoju robotu a chceli spoločnosti pomôcť. To bol taký silný emocionálny otras, že ľuďom došlo, že už nemôžu zostať doma sedieť na zadku tak ako doteraz. Ľudia si uvedomili, že nie sú ohrození len novinári, ale samotná podstata tejto spoločnosti. Podľa mňa za posledné štyri týždne došlo k niečomu, čo by som nazval precitnutím. Uvedomili sme si, v čom žijeme a že takto to ďalej nemôže fungovať.

Predtým sme to nevedeli?

Samozrejme, niektorí to tušili, niektorí to vedeli, niektorí si boli celkom istí. Samozrejme, že je to diferencované, ale žiadny normálny, gramotný, sčítaný človek nemohol byť prekvapený z toho, že na povrch vychádzali príznaky toho, že tu hlboko v podstate spoločnosti niečo nie je v poriadku. Nebolo to tak, že by sme nič nevedeli a naraz nám až vražda otvorila oči. Vedeli sme to, ale dokázali sme to akceptovať, dokázali sme s tým žiť, hovorili sme si: čo už s tým zmôžeme? No táto tragédia ľudí zburcovala, že už to nemôžeme nechať bez povšimnutia, bez reakcie.

Čo podľa vás znamená samotná vražda?

Podľa mňa je definitívnym potvrdením spoločenskej patológie, ktorá sa začala tým, že sa tu uniesol štát, že tu funguje oligarchická demokracia, že to tak nefunguje posledné tri týždne, ale dlhé roky. Vieme, že korupcia tu nie je len nejakým potknutím na ceste, ale integrálnou súčasťou. Táto vražda nie je niečím, čo nesúvisí so spôsobom vládnutia. Keď ma niečo rozčuľuje, tak sú to vyjadrenia, že vládnutie je jedna vec a vražda druhá vec. Vidím to tak, že vládnutie cez oligarchiu, cez prepojenie organizovaného zločinu na ľudí moci nás doviedlo až k tomu, že si nejaká zločinecká skupina povedala, že je to tu pre ňu natoľko bezpečné, že si môže dovoliť to risknúť. To nebol exces, bolo to logické vyústenie dlhodobej, niekoľkoročnej patológie.

Obvyklá námietka znie, že predsa nie ste vyšetrovateľ.

Sám by som si najviac želal, aby som mohol povedať, že to bola náhodná udalosť, že vražda nesúvisela s výkonom jeho povolania, že ho nezavraždili kvôli tomu, čo robil. Lenže všetko, čo o Jánovi Kuciakovi vieme, čo vieme z rozprávania jeho kolegov, nasvedčuje tomu, že jediný možný dôvod, prečo sa to stalo, bola jeho práca. Môžeme si nahovárať, že to nikdy nebudeme vedieť s istotou a pochybnosti sú vždy na mieste. Lenže táto vražda je tak silne podložená celkovou spoločenskou atmosférou a toľkými argumentmi, že sa iná verzia zdá veľmi nepravdepodobná. Napokon aj sám policajný prezident povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou vražda súvisí s jeho prácou. Je to až také očividné. Takže tváriť sa, že tu došlo k niečomu náhodnému, že niekto išiel náhodou ozbrojený po ulici, vošiel do brány, zastrelil dvoch mladých ľudí a odišiel, je fantazmagória.

Objavenie tiel spustilo sériu nepredvídateľných, nepredstaviteľných a občas až bizarných udalosti. Ako podľa vás reagoval bývalý premiér Robert Fico?

Podľa mňa si dostatočne a do hĺbky neuvedomil, k čomu došlo. Na Slovensku akoby predtým vládla tichá spoločenská dohoda, že sa tu dejú neprístojnosti na najvyšších postoch. Ľudia akoby si hovorili, že s tým nič nezmôžu, že nie je v ich silách to zmeniť. Vražda to zmenila. Slovensko od Mečiarových čias emocionálne a silne reaguje na podozrenie, že niekto siaha na životy ľudí. Toto bola zmena paradigmy. Podľa môjho názoru to premiér i jeho komunikačný tím podcenili.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koaličná kríza

Rozhovory

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie