Denník N

Problémom je samotný Facebook, nie Cambridge Analytica

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Hnev nad tým, že britská firma využila dáta z Facebooku pre Trumpovu kampaň, by mal viesť k otázke, ako zistiť a regulovať nástroje sociálnej siete.

Facebook čelí ostrej kritike za to, že povolil datafirme Cambridge Analytica (CA) prístup k 50 miliónom profilov amerických používateľov, ktoré táto spoločnosť mohla využiť na to, aby pomohla Trumpovi s jeho predvolebnou kampaňou. Lenže hnev sa obracia nesprávnym smerom. CA nemohla urobiť nič iné, než to, čo politickým klientom ponúka Facebook.

Čo sa stalo

V roku 2014 vytvoril Aleksandr Kogan z Cambridgskej univerzity facebookovú aplikáciu, ktorá platila stovkám tisícov používateľov za to, že sa zúčastnili psychologického testu. A používatelia poskytli aplikácii aj dáta o svojich facebookových priateľoch. Kogan predal databázu CA, čo Facebook považuje za porušenie svojich pravidiel: aplikácia nemala dovolené využívať dáta na komerčné účely. Britský Observer citoval bývalého zamestnanca datafirmy Christophera Wylieho. Ten hovorí, že firma „rozbila“ Facebook v mene Stephena Bannona, ideológa a manažéra stojaceho za Trumpovou kampaňou.

Bystrým pozorovateľom však neuniklo, že ak by Trumpova kampaň využívala prostredníctvom aplikácie dáta používateľov Facebooku, neurobila by nič viac, ako sa stalo už v roku 2012, keď sme boli svedkami dátami nabitej kampane Baracka Obamu usilujúceho sa o znovuzvolenie. Nie je presne zdokumentované, ako Obamov tím zozbieral kvantá dát o potenciálnych podporovateľoch, ale podľa Sashu Issenberga, ktorý má hlboký vhľad do technológie tejto kampane, šlo aj o „cielené dolovanie informácií z facebookovej siete Obamových podporovateľov za účelom vyhľadávania priateľov, ktorých chceli v kampani registrovať, mobilizovať a presvedčiť“. Aby sa to dalo uskutočniť, použité protokoly museli využívať tú istú schopnosť Facebooku, ktorá fungovala do roku 2015 a ktorá aplikáciám umožňovala prístup k profilom priateľov používateľov. Samozrejme, ako upozorňuje Facebook, vždy sa to dialo len so súhlasom používateľov sociálnej siete.

Ako sa to stalo

Technologické spoločnosti používateľov často obláznia, aby na niečo také dali súhlas. Vyžadujú súhlas s komplexnými podmienkami služby, ktorú poskytujú, a toto sa v celom kontexte zdá ako drobnosť „Je v poriadku, ak sa pozrieme na informácie o vašich priateľoch?“ spýtajú sa. „Jasné, prečo nie? Chcem sa zúčastniť tohto úžasného psychologického testu,“ odpovedáme my.

Samozrejme, že o právne nuansy toho, aké povolenie dal akej firme, sa zaujíma len samotný Facebook. Bežný používateľ sa viac strachuje o svoje pohodlie ako o súkromie.

Ale aj tak zostáva relevantnou otázkou, čo sa v kampani môže s dátami stať? Údajne zlovestnou schopnosťou CA je, že dokáže používať informácie z facebookových profilov na to, aby vytvárala psychologické profily, ktoré prezrádzajú sklony používateľov hlasovať za istú stranu či kandidáta. Keď ich spoja s voličskými zoznamami, môžu na nich zacieliť reklamu.

Čo Facebook chce

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Facebook

Teraz najčítanejšie