To najlepšie, čo môže opozícia urobiť
Opozícia by mala pracovať hlavne na tom, aby strašenie opozíciou nebolo najúčinnejšou obhajobou vládnych politikov.
Strany a politici vládnej koalície v obave z očakávateľného výsledku predčasných volieb zovreli rady, rozhodli sa držať aspoň dobyté pozície a vyťažiť z nich ešte to, čo sa len dá. Predpovedať dnes v slovenskej politike čokoľvek by sa nedovážila ani najdrzejšia kartárka a najsebavedomejší politológ, môžeme však reálne počítať nielen s tým, že Ficova štvrtá vláda dostane dôveru parlamentu, ale že tu dokonca vydrží ďalšie dva roky.
To znamená, že demokratická opozícia má dosť času, aby Fica, Danka a Bugára pripravila o ich najúčinnejší argument, ktorým obhajujú svoje kŕčovité držanie sa moci – strašenie súčasnou slovenskou opozíciou.
Hovoríme o demokratickej parlamentnej opozícii, čiže v dnešných podmienkach o stranách SaS a OĽaNO. A hovoríme o argumente, ktorý zafunguje aj u slušných a inteligentných ľudí, nielen u tých, čo sú presvedčení, že Fico skutočne bráni ich sociálne istoty pred hordami moslimov a/alebo celosvetovým sprisahaním židovských plutokratov s čudnými maďarskými menami. (Strašenie kotlebovcami a kollárovcami je celkom namieste, ak s ním neprichádzajú práve vládni politici. V ich prípade je to hlavne pokrytectvo.)
Pretože po krátkom sledovaní Sulíka a Matoviča musí aj slušný a inteligentný človek aspoň na chvíľu zneistieť, či by to naozaj bola taká výhra, ak by ďalšiu vládu zostavovali oni.