Reportér amerického magazínu The Atlantic Graeme Wood bol prvý, ktorému nemecký úrad pre prijímanie utečencov (BAMF) umožnil v decembri minulého roka nazrieť do procedúry, ktorú podstupujú žiadatelia o azyl. Napísal o tom fascinujúcu reportáž, v ktorej opisuje metódy odhaľujúce časté klamstvá žiadateľov.
Do Nemecka prišiel za posledné dva roky milión utečencov prevažne zo Sýrie a Afriky, tretina z nich bola zatiaľ odmietnutá a musela sa vrátiť. Proces preverovania však pokračuje, lebo nemecké obyvateľstvo chce mať istotu, že prijatí budú len tí, ktorí naozaj utiekli pred hrozbou smrti a veľkého utrpenia.
Prvý problém, s ktorými sa úradníci stretnú, je ten, že väčšina žiadateľov nemá pas. Musia teda ich identitu (často falšovanú) zistiť inak. Jednou z metód je séria detailných otázok, ktorých odpovede sú ľahké, ak hovorí žiadateľ pravdu. Napríklad: Do ktorej školy ste chodili? Používajú ľudia vo vašom meste autobusy alebo električky? Kde je tam McDonald’s?
Ak sa tvárite, že ste z Eritrey, ale v skutočnosti ste Somálčan, môžete sa naučiť detaily eritrejského mesta, ale sotva môžete vedieť toľko, aby ste týmto testom prešli. Wood zažil scénu, keď žiadateľ o azyl tvrdil, že chodil do školy neďaleko Damasku. Úradníčka mu položila otázku: „Aká bola farba vašej školskej uniformy?“ Odpoveď bola správna – a žiadosť schválená.
Inou metódou je rozpoznávanie tvárí pomocou umelej inteligencie. Každá tvár na svete je dnes niekde zachytená na kameru – a databáza BAMF je obrovská. Ak muž, ktorého kamera nedávno zachytila na rakúskych hraniciach, má rovnakú tvár ako muž, ktorý žiadal pred piatimi rokmi víza v Egypte, ale má iné meno, úradníci tušia problém.
Ale niekedy má pokus o zmenu identity rôzne dôvody, a preto k nim prichádzajú žiadatelia s bruškami prstov spálenými kyselinou, a bez pasu. Niektorí preto, lebo sú kriminálnici, iní zasa preto, lebo sa obávajú vládnych tajných služieb alebo aj bojovníkov Islamského štátu, ktorí by sa mohli pomstiť ich rodinám v Sýrii.
Moderné technológie sú čoraz silnejším pomocníkom pri overovaní pravdy. Jednou z nich je rozpoznávanie jazyka. Žiadateľa nechajú dve minúty hovoriť na záznam v jazyku, o ktorom tvrdí, že je jeho rodný. Počítač spoľahlivo rozpozná, či je tento jazyk skutočne materčinou žiadateľa.
Vyšetrovateľom a úradníkom, ktorým dnes pomáhajú stovky bývalých vojakov slúžiacich kedysi v Afrike či v arabskom svete, pomáha znalosť psychológie. Ak žiadateľ tvrdí, že bol mučený, lož odhalíte často už len tým, že nespomenie detaily. Keď povie „bili ma“ a nepovie, že ho bili napríklad železnou tyčou, zrejme klame. Lebo kľúčová je spomienka na onú železnú tyč, nielen na samotné mučenie.
Vyšetrovatelia BAMF sú čoraz úspešnejší v odhaľovaní klamstiev a celý proces prijímania žiadateľov o azyl sa vyvíja s typickou nemeckou snahou o dokonalosť. Nemci sú oveľa ďalej, než boli pred dvoma rokmi, ale jeden problém tu stále zostáva: vedia usvedčiť žiadateľa z klamstva a posadiť ho na lietadlo späť, odkiaľ prišiel, ale často sa nedozvedia pravdu, kto vlastne je.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Martin M. Šimečka






























