Denník N

Obcoval prezident s ústavou nedovoleným spôsobom?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak nemá prezident vystupovať ako jeden z reprezentantov suveréna – ľudu, načo nám vôbec je? Ako drahá ústavná čačka?

Autor je právnik

V uplynulých dňoch a týždňoch sa viac ráz zdvihli vlny emócií a rozmetali všetko vôkol. Často ich obeťou boli aj zdravý rozum a pravda. A nielen v prípade Sorosa.

Jedným z prejavov uvedeného stavu bolo vyjadrenie právneho poradcu bývalého premiéra Fica, že prezident republiky „vykročil za hranice ústavy“, ale aj článok politológa Radoslava Štefančíka Prezident znásilňuje parlamentnú formu vlády.

Prezident ako poistka

Jeho autor obhajuje parlamentnú formu vlády pred silnejším postavením prezidenta, lebo to vraj znamená posun k autoritárskemu režimu, najmä v „transformujúcich“ sa krajinách.

Lenže v Maďarsku ani Poľsku nemajú prezidenti silné postavenie, no tieto štáty majú na povel menší či väčší despoti z parlamentu a vlády. V Rumunsku je prezident momentálne zárukou, že do vládnych funkcií sa len tak ľahko nedostanú rôzni pochybní zástupcovia ľudu, ktorými sa hmýri tamojší parlament. A až keď zomrel maršal Hindenburg, prezident Weimarskej republiky, a bol zrušený úrad prezidenta, až vtedy mohol Adolf Hitler naplno uplatniť svoj ničivý potenciál, ktorý získal v parlamentnej demokracii.

Politológ sa obáva tendencií posilňovania prezidenta a konštatuje, že „… skutočný úpadok prišiel do Česka až po zavedení priamej voľby prezidenta“. Už sa zabudlo, aké pochybné kšefty a iné špinavosti sa robili v Česku, ale aj inde, keď voľba prezidenta bola zverená parlamentu? Len preto, že sa časť amerického ľudu „zbláznila“ a zvolila Trumpa, by sa v USA prezidenti mali voliť po vyše 200 rokoch v kongrese? Trump sa ešte môže čudovať, ako rýchlo sa dá prísť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koaličná kríza

Komentáre

Teraz najčítanejšie