Denník N

Chlapci z dediny vydržia vo vláde dlhšie ako premiéri z mesta – zoznam všetkých vlád od roku 1989

Slovenské vlády od Mečiara cez Dzurindu, Fica, Radičovú a Pellegriniho. Foto – N, TASR
Slovenské vlády od Mečiara cez Dzurindu, Fica, Radičovú a Pellegriniho. Foto – N, TASR

Najdlhšie slúžiacim členom vlád zostáva Ivan Mikloš (10 rokov, 7 mesiacov) nasledovaný Mikulášom Dzurindom (10 rokov, 2 mesiace). Až po nich nasledujú Fico a Kaliňák (bez pár dní 10 rokov).

Vláda Petra Pellegriniho získala v pondelok neskoro večer v Národnej rade pohodlnú väčšinu 81 hlasov. Okrem všetkých vládnych poslancov zo Smeru, SNS a Mosta-Híd za ňu zahlasovali aj nezaradení poslanci Alena Bašistová (exSieť), Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek (exSme rodina). Nepodporil ju nikto z opozície. Prítomných bolo 144 poslancov. Prečítajte si zoznam všetkých vlád po roku 1989 a dôležité údaje a porovnania o vládach, premiéroch aj ministroch, ktorých sme tu za posledných 29 rokov mali.

Vláda Milana Čiča

(12. 12. 1989 – 26. 6. 1990)

Vznikla dva dni po federálnej „vláde národného porozumenia“ a tvorili ju nominanti Komunistickej strany Slovenska a Verejnosti proti násiliu. Existovala len čosi vyše pol roka, kým sa po prvých slobodných voľbách vlády neujal Vladimír Mečiar.

Prvá vláda Vladimíra Mečiara

(27. 6. 1990 – 22. 4. 1991)

Vládu sformovali Verejnosť proti násiliu (VPN), KDH a Demokratická strana. Premiér Mečiar však strácal ich podporu a predsedníctvo Slovenskej národnej rady ho po necelých desiatich mesiacoch odvolalo z postu premiéra.

Prvá vláda Vladimíra Mečiara zložila 27. júna 1990 sľub na Bratislavskom hrade do rúk predsedu parlamentu Františka Mikloška. Prvý rad zľava predseda Slovenskej komisie životného prostredia Ivan Tirpák, minister lesného a vodného hospodárstva Viliam Oberhauser, minister spravodlivosti Ladislav Košča, predseda Slovenského výboru ľudovej kontroly Martin Hvozdík, minister poľnohospodárstva a výživy Michal Džatko, podpredseda vlády Gábor Zászlós, podpredseda vlády Jozef Kučerák, predseda vlády Vladimír Mečiar, podpredseda vlády Ján Čarnogurský, podpredseda vlády Vladimír Ondruš, minister pre privatizáciu a správu národného majetku Marián Augustín Húska a minister školstva, mládeže a telesnej výchovy Ladislav Kováč. Druhý rad sprava minister zdravotníctva Alojz Rakús, minister obchodu a cestovného ruchu Jozef Chren, minister medzinárodných vzťahov Milan Kňažko, minister kultúry Ladislav Snopko, minister výstavby a stavebníctva Jozef Dubníček, minister vnútra Anton Andráš, minister práce a sociálnych vecí Stanislav Novák, minister hospodárstva Jozef Belcák, minister financií Michal Kováč, minister priemyslu Ján Holčík a minister plánovania Rudolf Filkus. Foto – TASR

Vláda Jána Čarnogurského

(23. 4. 1991 – 24. 6. 1992)

Po odchode časti poslancov VPN do HZDS sa najsilnejšou koaličnou stranou stalo KDH na čele s Jánom Čarnogurským. Jeho vláda vydržala rok a dva mesiace, kým po riadnych voľbách nevznikol nový kabinet.

Druhá vláda Vladimíra Mečiara

(24. 6. 1992 – 15. 3. 1994)

Druhá vláda vydržala Mečiarovi o rok dlhšie ako prvá. Spočiatku bola menšinová, no napokon sa k HZDS pridala SNS. No netrvalo dlho a obe strany začali strácať poslancov, ktorí nakoniec hlasovali s opozíciou za Mečiarovo odvolanie.

Skupinová snímka druhej vlády Vladimíra Mečiara. Horný rad – podpredseda vlády Marián Andel, štátny tajomník na ministerstve privatizácie Ivan Lexa, minister obrany Jozef Andrejčák, minister dopravy Roman Hofbauer, minister poľnohospodárstva Peter Baco, podpredseda vlády Jozef Prokeš, minister školstva Jaroslav Paška, minister hospodárstva Ján Ducký, minister vnútra Jozef Tuchyňa, minister kultúry Dušan Slobodník, predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie Jozef Zlocha, minister financií Július Tóth, premiér Vladimír Mečiar, podpredseda vlády Sergej Kozlík, ministerka spravodlivosti Katarína Tóthová, ministerka zdravotníctva Irena Belohorská, ministerka práce Oľga Keltošová. Foto – TASR

Vláda Jozefa Moravčíka

(15. 3. 1994 – 13. 12. 1994)

Moravčíkova vláda mala v parlamente väčšinu a teoreticky mohla vládnuť až do riadneho termínu volieb, teda do roku 1996. No napokon poslanci odsúhlasili predčasné voľby a tak táto vláda fungovala len trištvrte roka.

Tretia vláda Vladimíra Mečiara

(13. 12. 1994 – 30. 10. 1998)

Vláda HZDS, Združenia robotníkov Slovenska a SNS predviedla to najhoršie, no ako prvá slovenská vláda vydržala celé funkčné obdobie.

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu

(30. 10. 1998 – 15. 10. 2002)

Aj táto vláda vydržala celé funkčné obdobie a to aj napriek tomu, že ju tvorilo veľké množstvo subjektov a tie sa dostali do mnohých konfliktov. V skratke: Slovenská demokratická koalícia (SDK) (vytvorená z KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS), SDĽ, SMK – MKP (tvorená Spolužitím, MKDH a MOS) a SOP.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu

(16. 10. 2002 – 4. 7. 2006)

Druhý Dzurindov kabinet vydržal o tri mesiace kratšie. Hoci sa v priebehu jeho existencie zmenšila SDKÚ a rozpadla Aliancia nového občana, bezprostrednou príčinou predčasného konca bol až odchod KDH z koalície.

Druhá Dzurindova vláda: v dolnom rade zľava doprava: Daniel Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti, Pál Csáky, podpredseda vlády, Mikuláš Dzurinda, predseda vlády, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Robert Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva, v strednom rade:
Ivan Šimko, minister obrany, Rudolf Chmel, minister kultúry, Eduard Kukan, minister zahraničných vecí, Vladimír Palko, minister vnútra, Martin Fronc, minister školstva, Rudolf Zajac, minister zdravotníctva, v hornom rade: Ľudovít Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Pavol Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva, László Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja, László Miklós, minister životného prostredia. Foto – TASR

Prvá vláda Roberta Fica

(4. 7. 2006 – 8. 7. 2010)

Hoci premiér a predseda Smeru Fico s ministrami SNS a HZDS – obrazne povedané – zametal a SNS dokonca zobral ministerstvo životného prostredia, koaliční partneri dosiahli rekord a ich vláda trvala štyri roky a štyri dni.

Vláda Ivety Radičovej

(9. 7. 2010 – 3. 4. 2012)

Vláda Ivety Radičovej zložená z ministrov za SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd padla 11. októbra 2011 po hlasovaní o eurovale, ktorý premiérka spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Fungovala ešte takmer pol roka, no v obmedzenom režime.

Radičovej vláda v roku 2010. Horný rad: ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, minister kultúry Daniel Krajcer, minister obrany Ľubomír Galko, ďalej minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, minister práce Jozef Mihál, minister hospodárstva Juraj Miškov, minister vnútra Daniel Lipšic, minister školstva Eugen Jurzyca, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel, minister dopravy Ján Figeľ, minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš. Foto – TASR

Druhá vláda Roberta Fica

(4. 4. 2012 – 23. 3. 2016)

Prvú ponovembrovú jednofarebnú vládu v parlamente podporovalo všetkých 83 poslancov za Smer, a tak bez akýchkoľvek problémov vydržala celé funkčné obdobie.

Tretia vláda Roberta Fica

(23. 3. 2016 – 22. 3. 2018)

Tretiu Ficovu vládu pôvodne tvorili Smer, SNS, Most-Hid a Sieť, ktorá sa však zakrátko rozpadla. Takmer presne po dvoch rokoch od vymenovania podal premiér Fico demisiu pre tlak verejnosti a neistotu, či má v Národnej rade dosť hlasov.

Vláda Petra Pellegriniho

(22. 3. 2018 – dodnes)

O novej vláda sa dá povedať zatiaľ len toľko, že ju podporujú poslanci Smeru, SNS a Mosta-Híd a jedenásť členov do nej prešlo z tretej Ficovej vlády.

 

Premiéri a premiérka: odkiaľ pochádzajú, vek, vzdelanie a politické strany

Doterajších trinásť ponovembrových vlád (vrátane tej novej) viedlo sedem mužov a jedna žena. Vladimír Mečiar a Robert Fico viedli tri vlády, Mikuláš Dzurinda dve. Celé volebné obdobie zvládol Fico dvakrát, Mečiar a Dzurinda jedenkrát.

Premiérov sme mali z Oravy, zo Spiša, zo stredného i západného Slovenska a traja boli z Bratislavy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koaličná kríza

Slovensko

Teraz najčítanejšie