Mapy jasne ukazujú, ako bývalá poslankyňa Smeru brala agrodotácie na asfalt aj na cudzie záhrady

Bývalej poslankyni Smeru Ľubici Roškovej sa roky darí získavať eurofondy určené pre farmárov, akoby mala obrovskú firmu s množstvom strojov a zamestnancov a mohla ich posielať na desiatky polí po východe Slovenska.

V skutočnosti si jej firma Agro Porúbka podľa Finstatu uvádza len 5-9 zamestnancov (údaj z roku 2016).

Len v roku 2017 žiadala spoločnosť Agro Porúbka (krátko predtým mala názov Gard) dotácie na plochy s rozlohou viac než 430 hektárov. To by nemuselo byť tak veľa. Zvláštne však je, že nešlo o pár veľkých polí, ale reč je o 170 rôznych plochách v spolu až 63 katastroch – teda v 63 mestách a dedinách, najmä v okresoch Sobrance a Michalovce.

Na dotácie Ľubice Roškovej aj ďalších farmárov upozornil Andrej Bán v reportáži Smer rozobratý na súčiastky: nie Taliani, „naši ľudia“ ovládli východ. Po jeho reportáži ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) hovorí o podozrení zo subvenčného podvodu a prepúšťa úradníkov.

Všetky žiadosti Roškovej ukazuje štátny mapový systém GSAA, do ktorého majú prístup všetci farmári a cez ktorý je možné požiadať o dotácie. Po zverejnení Bánovho textu sa ozývajú ďalší farmári a upozorňujú na podvodne získané dotácie.

Na niekoľkých mapách z tohto systému sa dá názorne pozrieť, ako postupovala Roškovej firma. Aké veľké dotácie dostala, nie je presne známe. Andrej Bán píše, že priemerná dotácia na hektár je 240 eur, spolu to môže byť vyše 100-tisíc eur.

Aj podľa databázy firiem Finstat to vyzerá, že celkové dotácie mohla byť cez stotisíc eur. Firma mala v roku 2017 tržby 22 540 eur a ako „ostatné výnosy“ uvádza 104-tisíc eur, čo budú zrejme práve dotácie z eurofondov. Ani to jej nepomohlo, rok 2017 skončila Agro Porúbka v strate vyše osemtisíc eur.

Farmárčenie na asfalte

Extrémnym prípadom je čerpanie dotácií na vyasfaltovanú plochu v obci Bežovce, pár kilometrov od hranice s Ukrajinou. Firma Gard si tam od štátu vypýtala dotáciu na niečo vyše hektárový pozemok.

Už pri pohľade do mapového systému pre farmárov je zrejmé, že plocha je iná ako okolité polia. Pochopiť to musí nielen každý obyvateľ Bežoviec, ale aj ten, kto len išiel okolo. Na tomto mieste nie je žiadne pole, vidieť tu len vyasfaltovanú oplotenú plochu.

Vidno to aj na obrázkoch z Google Street View, ktorý v tejto dedine fotil ešte v máji 2012 – hneď pri ceste je rampa, za ňou plot s búdkou a asfaltová plocha.

Aj podľa listu vlastníctva ide o „ostatnú plochu“, a teda aj z toho je jasné, že ani štát tento pozemok neeviduje ako poľnohospodársku pôdu.

Na mapy farmárskych dotácií sa pozrel aj Robert Barca, ktorého firma Eurosense robí roky detailné letecké snímky celého Slovenska. Od roku 2002 snímkuje a poskytuje aj štátnym organizáciám licenciu leteckých ortofotomáp. Tie ukazujú krajinu do úplných podrobností, napríklad aj jednotlivé stromy či najmenšie cestičky. Čo je dôležité v tomto prípade – zachytávajú presne aj všetky polia a ich stav. Tieto mapy aktualizujú každé tri roky.

PPA má k dispozícii letecké ortofotomapy, ktoré sú aktualizované každé tri roky, ale majú rozlíšenie iba 50 centimetrov na pixel, čo je menej ako iné, aj verejne dostupné ortofotomapy. V prípade plného rozlíšenia by bol podľa Barcu podklad pre presnosť mapovania hraníc dielov a interpretáciu spôsobu obhospodarovania lepší, a neušlo by im napríklad to, že niekto berie dotácie na asfaltové parkovisko.

Mapy: Asfaltová plocha v katastri a na ortofotomape, ani jednu nepoužíva PPA

Na cudzích záhradkách a viničoch

Asfaltové parkovisko je extrém. Výrazne častejšie opakovaný model je založený na inom, menej nápadnom princípe: Roškovej firma požiada o dotácie na plochu dva-tri hektáre. V skutočnosti nejde o jej pôdu, ale ide o oveľa menšie pásy zeme za domami jednej ulice. Sú to záhradky, viniče, malé role a zanedbané plochy, o ktoré sa roky nikto nestará.

Tak je to aj v prípade pôdy v obci Koňuš.

V žiadosti túto zem vykázali ako 6,6 hektára TTP, teda trvalého trávnatého porastu – a najmä ako jednu plochu. To, že v skutočnosti nejde o jednu veľkú trávnatú plochu, dokazujú opäť mapy.

Na niektorých z týchto malých pozemkov priamo za rodinnými domami sú vinice, niekde sú malé záhrady, kosené lúky a niektoré nie sú vôbec obrábané.

To, že ide o mnoho malých pozemkov, aj rôzne obrábaných, pritom vidno aj z verejne prístupných máp na katastri. Verejne dostupný kataster ukazuje hranice mnohých malých pozemkov – zachytáva domy a za nimi dlhé pásy pozemkov s jasnými hranicami, zarastených aj obrábaných.

Z mapového systému dotácií sa nedá jasne povedať, že Roškovej firma si od všetkých týchto majiteľov pôdu neprenajala – v takom prípade by teoreticky mala nárok na dotácie, keby na nich naozaj hospodárila.

Zo slov ministerky Gabriely Matečnej o podozrení zo subvenčného podvodu však vyplýva, že dohodu s majiteľmi nemala. Riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch hovoril o tom, že firma Gard/Agro Porúbka pýtala dotácie na pôdu, pri ktorej na to nemala nárok.

Navyše, Roškovej firma nemala pôdu vykazovať ako trvalý trávnatý porast, nejde totiž o jednu veľkú trávnatú plochu, ale sú to záhumienky a malé záhradky.

Aj prípad majiteľa jedného z týchto malých pozemkov ukazuje, že išlo o podvod. Šéf Poľnohospodárskeho družstva (PD) Choňkovce Ján Petro Andrejovi Bánovi v reportáži porozprával, že Roškovej firma berie dotácie aj na jeho záhumienok, kus pôdy za domom. Čiže minimálne v jeho prípade je potvrdené, že Rošková nemala súhlas na užívanie tejto pôdy.

Navyše, Petro a ďalší farmári opisujú aj omnoho väčšie plochy pôdy, ktoré neprávom zabrali iné firmy a brali na ne dotácie.

Mapa z katastra: Záhradky v Koňuši a vyznačená pôda Jána Petra

Takto to robili na mnohých miestach

Prípad z Koňuša nie je ojedinelý. Firma Gard žiadala dotácie na veľa malých pozemkov za domami. Zlúčili ich v žiadosti do jedného pozemku a vypýtali si dotáciu, hoci na ňu nemali nárok.

Podobné prípady ukazuje mapový systém GSAA pri firme exposlankyne Roškovej aj v dedinách Bracovce, Hatalov, Veľké Revištia či Nižná Rybnica. 

Pozemky so žiadosťou o dotáciu ohraničené tyrkysovou farbou

Ako je možné žiadať dotácie takýmto spôsobom a aj uspieť?

Na priame platby cez Pôdohospodársku platobnú agentúru ide ročne pol miliardy eur, čo je najväčší balík eurofondov na rok. Nevieme, aký veľký podiel týchto peňazí ide podvodníkom.

Väčšinu žiadateľov o dotácie štát vôbec neskontroluje. Žiadateľ nemá povinnosť vydokladovať, že pôdu vlastní, má ju v prenájme, alebo ju obrába. Stačí, keď sa k nej v žiadosti prihlási.

Štát robí len náhodné kontroly a preveruje ročne zhruba desať percent plôch cez satelit (kontroluje druhy plodín) a potom robí náhodné kontroly v teréne, podrobné kontroly všetkých žiadateľov však nerobí. Žiadateľov kontroluje iba v prípade, že sa k jednej ploche prihlásia viacerí žiadatelia – vtedy je to podozrivé a preveria to. To sa však nestane, ak niekto naoko spojí viac malých pozemkov a vydáva ich za jeden veľký.

Vyzerá to na únik informácií od štátu

Prečo na malé pozemky nepýtajú dotácie ich reálni užívatelia? Predovšetkým pre to, že tieto agrodotácie je možné pýtať až na pozemky s výmerou aspoň jeden hektár, prípadne na viac menších spojených pozemkov, z ktorých každý musí mať aspoň 0,3 hektára, teda napríklad pozemok s rozmermi 100 x 30 metrov. Podvodník, ktorý sa prihlási k mnohým malým pozemkom, sa teda nemusí obávať, že by sa k nim prihlásili aj majitelia.

V prípade firmy Agro Porúbka Pôdohospodárska platobná agentúra neodhalila žiadne prekryvy, píše sa v systéme GSAA.

Šéf PPA Kožuch hovorí, že majú podozrenie aj na to, že zo štátneho systému unikali informácie.

Ide zrejme o to, že niekto s prístupom ku všetkým žiadostiam vedel dať podvodníkom tip, na ktoré pozemky nikto dotácie nežiada.

Ministerka Matečná hovorila o prepúšťaní tých vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí mali na starosti informačný systém s mapami. Zatiaľ nie je jasné, ako vysoko tento podvod siahal – je možné, že aj na Pôdohospodársku platobnú agentúru a na ministerstvo.

Ako to vyriešiť

Robert Barca hovorí, že v tomto prípade nie sú podstatné mapy. Žiadne ortofotomapy nenahradia administratívne kontroly oprávnenosti žiadateľov o dotácie, nájomných a vlastníckych vzťahov. Môžu proces zefektívniť, ale nenahradia kontroly v teréne.

Ako by bolo možné podľa Barcu systém zdokonaliť?

„To najpodstatnejšie z hľadiska aktuálnych podozrení, a v tom nepomôže ani kontrola druhu plodín na 10 percent územia ročne zo satelitov, je kontrola oprávnenosti nároku zo strany žiadateľa“, či naozaj žiadateľ má právo na dotáciu a či si ju nepýta len formálne namiesto niekoho iného.

Dôležité je aj to, aby kontrolóri vedeli preveriť, ako je pôda využívaná – napríklad či ide skutočne o trvalý trávnatý porast (TTP), alebo napríklad o ornú pôdu – to by tiež vedeli skontrolovať z detailnejších ortofotomáp.

To, či je plocha digitalizovaná v presných hraniciach a ploche, by mali kontrolóri vedieť preveriť už dnes – aj pri aktualizácii máp, ktorú robia každé tri roky.