Na východe nič nie je ani podľa opozície
Úlohou opozičných strán je v prvom rade kontrolovať. Nie iba to, čo sa deje v parlamente, ale aj to, čo je v Michalovciach či Trebišove.
Autor je politológ
Na východe nemôže byť talianska mafia, lebo tam nič nie je. Vyhlásil pred časom dnes už bývalý slovenský premiér a veru schytal za to poriadne. Od občianskej spoločnosti (nielen z východu), ale aj od opozície. Nuž ale, skúsme sa pozrieť, čo si myslia opozičné strany o východe Slovenska naozaj.
Milan Uhrík by možno povedal, že nič, lebo on nie je východniar. Nechajme však iróniu i extrémistov bokom a pozrime sa trebárs na SaS.
Začnime jednoduchou matematickou otázkou. Koľko poslancov s trvalým bydliskom na východe (poznámka pre saskárov, nie od Triblaviny, skutočne na východe) má SaS v slovenskom parlamente? Odpoveď? Nula. Ešte raz. Nula. Strana s ambíciou poraziť Smer vo voľbách a postaviť sa na čelo vlády má v parlamente nula poslancov z východného Slovenska.
Dlho-dlho nič
Dôvod je prozaický, aj keď nepochopiteľný. Pri zostavovaní kandidátky SaS nerozdelila Slovensko na západ, stred, východ, ale rozdelila ho na Staré Mesto, Nové Mesto, Vajnory, Petržalku a zvyšok Slovenska. Pri pohľade na prvých desať miest na kandidátke SaS ten zvyšok Slovenska reprezentujú zástupcovia zo Stupavy, Slovenského Grobu a z Banskej Bystrice.
Volebné preferencie SaS sa začiatkom roka 2016 pohybovali na úrovni 5 – 6 percent, takže kandidát z Banskej Bystrice, Martin Klus, bol teoreticky iba na hrane zvoliteľnosti. SaS tak navodzovala dojem, že ide iba o regionálny subjekt so záujmom reprezentovať obyvateľov hlavného mesta a blízkeho regiónu. Takže aby sa nepovedalo, nominovali aj niekoho zo stredného Slovenska.
Lenže Banská Bystrica nie je východné Slovensko, to sa začína až pri Rožňave a práve z Rožňavy bol
