Kiska volal Pellegrinimu, prečo sme nevyhostili ruských diplomatov

Šéf britskej diplomacie Boris Johnson označil kolektívne vyhostenie vyše sto ruských diplomatov, ku ktorému prikročila väčšina štátov Európskej únie i Spojené štáty, za najväčšie kolektívne vyhostenie ruských dôstojníkov spravodajskej služby v histórii.

Slovensko súčasťou tohto gesta, ktoré má ukázať ochotu brániť spoločnú bezpečnosť, nie je. Prezident Andrej Kiska dal dnes jasne najavo, že s rozhodnutím slovenského ministerstva zahraničných vecí nie je spokojný.

Vyhostenie diplomatov je reakciou na otravu bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie v juhoanglickom Salisbury. Londýn z útoku viní Moskvu, tá to popiera.

Kiska volal Pellegrinimu, chce to riešiť na bezpečnostnej rade

Slovenská opatrná pozícia zaskočila slovenského prezidenta Andreja Kisku, ktorý si dnes zavolal do paláca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízka (SNS), aby mu vysvetlil, prečo sa Bratislava nepostavila za svojich spojencov. Vysvetlenie Parízka ho neuspokojilo.

Po stretnutí preto prezident oficiálne požiadal ministerstvo zahraničných vecí o vysvetlenie, prečo Slovensko nepostupovalo rovnako ako naši partneri v Európskej únii a vo V4 v súvislosti s požiadavkou Veľkej Británie vyhostiť ruských diplomatov.

„Vysvetlenie štátneho tajomníka Lukáša Parízka prezident nepovažuje za dostatočné a s doterajšími krokmi rezortu zahraničných vecí vyjadril nespokojnosť. Svoj postup prezident oprel aj o informácie spravodajských služieb,“ vyhlásila prezidentská kancelária.

Za rozhodnutím slovenskej diplomacie nevyhostiť ruských diplomatov stál osobne minister Miroslav Lajčák, ktorý podľa informácií Denníka N odmietol ostrejšie návrhy vlastného ministerstva.

Kiska tiež telefonoval s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer) a oznámil mu, že očakáva zásadový a jasný postoj Slovenska k požiadavke prejaviť solidaritu s jedným z našich dôležitých partnerov. Situáciou by sa mala na svojom zajtrajšom zasadnutí zaoberať bezpečnostná rada.

„Sú momenty, keď solidarita so spojencami musí prevážiť, keď je oportunizmus nemiestny. Toto je jeden z nich,“ komentoval slovenskú pozíciu bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš, dnes špeciálny vyslanec OSN pre Irak.

Briti čakajú, že sa pridáme

„Naďalej verím, že vláda Slovenskej republiky sa pripojí k európskej väčšine a prijme podobne razantný krok,“ vyhlásil britský veľvyslanec na Slovensku Andy Garth.

V stanovisku zaslanom do médií sa poďakoval spojencom, ktorých zoznam sa stále rozširuje. „Rozhodnutie týchto krajín je reakciou na dohodu, ktorú prijali všetky hlavy štátov a vlád na stretnutí Európskej rady koncom minulého týždňa, že za útok na Škripaľovcov je s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné Rusko,“ napísal Garth.

„Sme vďační za solidaritu, ktorú nám prejavila väčšina našich európskych a NATO partnerov,“ dodal. Útok v Salisbury je podľa neho ukážkou incidentu, ktorý vedie k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Európe.

18 krajín EÚ

Odkedy Spojené štáty oznámili, že vyhostia až 60 ruských špiónov s diplomatickým krytím, pridalo sa k tomuto kroku až 18 krajín EÚ a viaceré európske a západné krajiny ako Austrália či Kanada.

V Európe sa pridali aj krajiny, ktoré sa spravidla vyhýbajú konfrontácii s Kremľom. Ruských diplomatov vyhostí Taliansko aj Španielsko, a dokonca aj Maďarsko, ktoré má s Ruskom úzke obchodné styky. Budapešť oznámila, že vyhostí jedného diplomata, čo vykonával v krajine špionážnu činnosť.

Slovensko sa tak stalo jedinou krajinou vo V4, ktorá sa nepostavila otvorene na stranu Veľkej Británie a po dlhom váhaní si len predvolala ruského veľvyslanca. Krok, ktorý experti hodnotia slovami: príliš málo a príliš neskoro. Švédi a Česi si už veľvyslanca zavolali minulý týždeň, v reakcii na stanovisko Moskvy, že útočná látka novičok mohla byť vyrobená v jednej z týchto krajín. Do zoznamu týchto krajín zaradili aj Slovensko.

Česi nakoniec vyhostia troch ruských špiónov, Poliaci požiadali o odchod štyroch ruských diplomatov. Susedná Ukrajina poslala domov 13 Rusov.

V proputinovskom klube

Slovensko sa svojou nečinnosťou pridalo do tábora proruských krajín, ako je Rakúsko, kde je súčasťou koaličnej vlády krajne pravicová Slobodná strana Rakúska.

„Chceme si nechať otvorenú komunikáciu s Ruskom. Rakúsko je neutrálna krajina a vidí sa ako staviteľ mosta medzi Východom a Západom,“ povedala šéfka diplomacie Karin Kneisslová, ktorú do vlády nominovala radikálna pravica.

Malta, ktorá sa nepridala, zasa zarobila už milióny eur predajom pasov Európskej únie ruským občanom. Teraz tvrdí, že nemôže vyhostiť ruských diplomatov, lebo jej misia v Moskve je taká malá, že by odvetný útok nezvládla. Bulharsko, ktoré podľa EU Observer spája s Ruskom silný ekonomický vzťah, argumentuje, že ako predsedajúca krajina EÚ si chce zachovať neutralitu.

Ani Grécko, kde je vo vláde takisto krajne pravicová strana Anel, sa nepridalo, podobne ako Cyprus, cez ktoré si veľa Rusov zvyklo prepierať špinavé peniaze.

Naopak, Nový Zéland by sa rád pripojil do klubu k Britom a vyhostil ruských špiónov, no zistil, že u seba žiadnych nemá. „Dali sme to prekontrolovať, ale nemáme nedeklarovaných spravodajcov. Ak by sme mali, vyhostili by sme ich,“ povedala premiérka Jacinda Ardenová.

Najviac zasiahne ruské tajné služby práca v Spojených štátoch, ktoré poslali domov 46 diplomatov z washingtonskej ambasády a 12 z misie pri OSN v New Yorku. „Ruská schopnosť špehovať Američanov a uskutočňovať tajné operácie bude obmedzená,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Sarah Sandersová.