Život po Ficovi. Tri rady, ako ho zvládnuť tak, aby sme neľutovali
Buďme féroví k politikom. Keď prídu s kvalitným návrhom, zlepšia systém alebo obmedzia plytvanie, pochváľme ich. Tiež sú to ľudia a potrebujú počuť uznanie.
Autor je lektor a publicista
Poslanec Robert Fico odchádza do minulosti. Človek, ktorý mohol ako premiér posunúť Slovensko azda najviac vpred – s ohľadom na silu a dĺžku mandátu, ktorý získal od voličov -, premrhal svoju šancu. Udržal nás v demokracii, no namiesto férového sociálneho štátu vybudoval štát skorumpovaný a oligarchický. Náprava škôd bude trvať roky.
Súčasťou jeho odchádzania je rastúci pocit trápna. Poslanec Fico stratil súdnosť a jeho pribúdajúce reči o zahraničnom prevrate ho v našej historickej pamäti usadia pevne vedľa Vladimíra Mečiara. Chýba už len prút, na ktorom si spolu opečú bravčové špekáčiky v betónovej skruži na dvore vily Elektra.
Pre nás, ktorí tu chceme zostať žiť, sa nič nekončí. Život po Ficovi bude chaotický a plný výziev – tak v dôsledku dejinných pohybov, ktorým čelí Európa, ako aj slovenských špecifík. Ak v tomto období chceme obstáť, potrebujeme podať maximálny výkon. Ani to nemusí stačiť.
Hľadá sa kvalitná opozícia
Prvým predpokladom nášho úspechu je skoré etablovanie sa kvalitnej opozície. Od vlády zázraky očakávať nemôžeme, o to smutnejší je stav, ktorý nám opozícia demonštrovala (nielen) posledný mesiac.
V parlamente potrebujeme štandardné strany a hnutia, ktoré rozumejú svojej spoločenskej role a nechápu politiku ako
