Ako napraviť demokraciu, ktorá sa vymkla z kĺbov
Zmenila sa spoločnosť, zmenili sa médiá, zmenia sa aj politici, ak zostane verejnosť v strehu.
„Doba sa vymkla z kĺbov. Je to trest, že k náprave ju práve ja mám viesť.“ Tento výrok vložil Shakespeare do úst Hamletovi na konci 16. storočia. Mladí organizátori protestov na Slovensku by si ho mohli opakovať ako útechu, že nie sú prví, koho takýto trest postihol.
Pokúsili sa o nápravu, zorganizovali masové protesty, zosadili premiéra a ministra vnútra a za trest boli postavení pred klasickú otázku všetkých revolucionárov: Čo robiť? (Lenin). Nemohli nájsť správnu odpoveď, lebo správne pochopili, že nie sú revolucionári. Nemali by sme ich trestať obviňovaním, že urobili chyby. Boli nevyhnutné, pretože na otázku „čo robiť“ je v demokracii – na rozdiel od revolúcií – vždy príliš veľa odpovedí.
Napriek tomu musíme odpovede naliehavo hľadať najmä vtedy, keď sa demokracia vymkne z kĺbov. Keď zlyhá vo svojom základnom predpoklade, že ochráni svojich občanov vymáhaním práva, ktoré má platiť pre všetkých rovnako. Slovenská demokracia zlyhala a dôsledkom jej zlyhania je vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Toto si dnes úplne jasne uvedomujeme a intuitívnou odpoveďou na otázku, čo robiť, sú predčasné voľby, ktoré by mali byť šancou na rýchlu nápravu. Sklamanie z toho, že koaliční poslanci ich odmietli a hlasovali za starú vládu s novou fasádou, je prirodzené, ale nemalo by nám brániť vo výhľade na iné možnosti nápravy.
Výbušná zmes
Vláda Petra Pellegriniho sa kvalitou takmer nelíši od vlády Roberta Fica, lebo zisky v nových osobách premiéra a ministra vnútra vymazávajú straty v nových osobách na ministerstvách spravodlivosti, kultúry a poste vicepremiéra. Napriek tomu je zmena k lepšiemu zreteľná.
Táto vláda totiž vznikla
