Na boj proti systému nepotrebujete protestsongy
David Byrne na albume American Utopia ukazuje, že nie je len hudobník, ale hlavne občan.
Keď prechádzate terapiou, potrebujete príležitosti na to, aby ste sa rozveselili, hovorí smerom k publiku zachovalý šesťdesiatnik s bielymi vlasmi. A zvonivo sa zasmeje. Sympatický pánko na pódiu je hudobník David Byrne a práve začína jednu z prednášok svojho cyklu Reasons to Be Cheerful (Dôvody byť veselý). Príčina „blbej“ spoločenskej nálady je jasná – v Amerike je to zúrenie trumpizmu, no rozčarovanie z vládnych garnitúr a ich spôsobov možno pozorovať naprieč glóbusom, vrátane Slovenska. Byrneho aktuálnou reakciou na túto náladu je jeho nový album American Utopia. Otázka znie: môže pop pohnúť spoločnosťou?
Skomponovať utópiu
Amerika čaká na nejakú správu. Robotický hlas rýchlo seká tieto slová do nervózneho rytmu, v pozadí škrípe gitara, zo zákutí vyliezajú podivné zvuky a ruchy. Nachádzame sa na začiatku jedného z najzaujímavejších albumov osemdesiatych rokov – My Life in the Bush of Ghosts od kreatívnej dvojice David Byrne a Brian Eno. Je rok 1981, do úradu nastupuje Ronald Reagan, studená vojna kulminuje. Duo hudobníkov pretavuje spoločenský pocit do rytmickej nálože, ktorá čerpá z afro beatu i hip hopu a prekladá ho hlasovými samplami, elektronikou a melódiami Blízkeho východu. Svet je džungľa.
V roku 2018 Amerika opäť čaká na nejakú správu. Ideálne pozitívnu. Po období obamovského upokojenia tu máme opäť vybočenie do neznáma, o ktorého dôsledkoch sa denne diskutuje. Otázka je, ako reagovať a zaujať postoj. Odpoveďou Davida Byrnea je
