V novembri 2016 kanadský premiér Justin Trudeau schválil výstavbu ropovodu Kinder Morgan v hodnote 7,4 miliardy dolárov. Tisíckilometrový projekt nemá verejnú podporu a stal sa najkontroverznejším energetickým plánom v kanadskej histórii.
Ropovod Trans Mountain, známy ako Kinder Morgan, má dopravovať ropu z dechtových pieskov v Alberte do exportných prístavov v Britskej Kolumbii. Viesť má popri už existujúcom ropovode a dokázal by za deň prepraviť viac než dvojnásobok súčasného objemu palív.
Dlhotrvajúci spor začína gradovať najmä potom, ako kanadský senát schválil rezolúciu, v ktorej žiada premiéra Trudeaua, aby využil akékoľvek zákonodarné prostriedky na urýchlenie výstavby ropovodu.
Po marcovom protestnom pochode, na ktorom viac ako 10-tisíc ľudí poukazovalo na obavy z úniku ropy a zo znečistenia vody, organizátori protestov pristúpili k sérii akcií občianskej neposlušnosti. Demonštrujúci vlastnými telami blokovali techniku alebo cesty vedúce k stavenisku.
Za uplynulý týždeň zatkli pri protestoch proti ropovodu Kinder Morgan celkom 173 ľudí. Priama akcia nemusí byť vždy legálna, často však môže prevážiť legitimita nad legalitou.
Občianska neposlušnosť trvala celkom osem dní a neprerušil ju ani dážď či sneh. Jeden zo zástupcov pôvodných obyvateľov vyhlásil týždeň trvajúcu ceremóniu, po ktorej bude znovu nasledovať odpor.
Chcú zmeniť kanadský príbeh
V popredí protestov stoja lídri pôvodných kmeňov reprezentujúcich národy celej Kanady a Severnej Ameriky na znak solidarity s komunitami žijúcimi po trase potrubia.
„Pokiaľ ide o ropovod Kinder Morgan, naše národy veľmi hlboko znepokojuje dôsledok, ktorý by ropovod mal na naše práva dnes a na práva ľudí, ktorí prídu po nás,“ povedal pre YesMagazine Dustin Rivers, zástupca jedného z kmeňov.

„Naši ľudia tu žili tisícky rokov a budeme tu žiť po tisíc ďalších. Nemôžeme však nečinne sedieť a nechať tento projekt, aby ohrozil naše obydlia, naše životy, naše územie, naše vody a našu kultúru.“
Prvýkrát zatkli počas blokády konštrukcie zasadujúcu poslankyňu a poslanca parlamentu, podľa ktorých premiér Trudeau zradil Britskú Kolumbiu.
Medzi desiatkami zatknutých bol aj veterán ekologického hnutia a spoluzakladateľ Greenpeace Rex Weyler a bývalá inžinierka pracujúca pre spoločnosť Trans Mountian.
Ľudia ani príroda sa peniazmi vyvážiť nedajú
Kanadský premiér sa pravidelne vyjadruje, že životné prostredie a ekonomika spolu dokážu vychádzať. Jeho pohľad neberie do úvahy externality spôsobené ťažbou a distribúciou ropy. Kanadská ropa sa spáli za hranicami Kanady, najmä v Číne. Enormné množstvo skleníkových plynov však hranice nepozná.
V snahe vyhovieť požiadavkám environmentálneho aj energetického sektora sa kanadská vláda vydala centristickou cestou, ktorú demonštrujúci kritizujú.

Nehrozí len riziko úniku ropy, ktoré je otázkou času, ale narušením potravinového reťazca v prírode výstavbou sú ohrozené ikonické živočíšne druhy ako losos a kosatka.
„Veríme, že v tejto krajine je čas na nový príbeh, ktorý nediktujú veľké ropné spoločnosti, ale namiesto toho podporuje život a takú potrebnú liečbu krajiny a ľudí,“ povedala pre portál EcoWatch aktivistka Anna Gerrardová, ktorá sa zúčastnila sedení s predstaviteľmi výstavby Kinder Morgan.
Podľa Gerrardovej sa o národnej klimatickej stratégii nedá rokovať pri výstavbe obrovského ropného projektu.
Zatknutie ako posledná možnosť
Podľa amerického teoretika Johna Rawlsa je občianska neposlušnosť „verejný, nenásilný, vedomý a pritom politický akt protestu proti zákonu, obvykle realizovaný s cieľom zmeniť zákon alebo politiku vlády“. Pred zatknutím sa preto neuteká.
Ako píše vo svojej knihe Tmavozelený svet environmentálny sociológ pražskej Karlovej univerzity Arnošt Novák, účastníci a účastníčky takejto formy priamej akcie hrajú podľa vopred nastavených pravidiel.

Aj keď svoje telá pripevňujú k plotu, stávajú sa tak zraniteľnými a predpokladajú, že polícia bude rešpektovať ich právo na protest a nebude im ublížené. Liberálna priama akcia je vnímaná ako posledná možnosť a pristupuje sa k nej spravidla vtedy, keď autority samy porušujú zákon.
Sociálne environmentálne hnutia môžeme rozdeliť podľa dichotómie politiky požiadaviek a politiky akcie. Zatiaľ čo tí prví sa snažia formulovať požiadavky a skrz médiá tlačiť na vlády či korporácie, aby im bolo vyhovené, druhí neváhajú pomocou priamej akcie aspoň v malom meradle realizovať svoje predstavy voči aktuálnej hegemónii.
Pre väčšinu ľudí v Kanade bola skúsenosť s priamymi akciami oslobodzujúcim a posilňujúcim zážitkom, ako môže vyzerať občianska angažovanosť voči veľkej ropnej spoločnosti a vláde.
V Ontáriu napríklad schválili zákon, vďaka ktorému bude jednoduchšie súdiť spoločnosti zodpovedné za klimatickú zmenu, aby zabezpečili obyvateľov pred jej vplyvmi.
Legitímnosť angažovanosti zdola
Podobné to bolo pred dvomi rokmi v USA, keď takmer dve stovky ľudí porušili zákon v snahe zamedziť klimatickým zmenám v mene „právnej nevyhnutnosti“. Trinásť z nich predstúpilo pred súd, kde svoj zámer vysvetlili a sudkyňa Mary Ann Driscollová ich uznala nevinnými.
Podľa amerického environmentalistu Billa McKibbena ide o prvý prípad v USA, keď súd uznal, že demonštrujúci porušili zákon v dôsledku ekologickej krízy, a zároveň ich zbavil viny.
173 people arrested standing up for the land, water and climate this week from the #KinderMorgan tar sands pipeline this week.
Actions on #BurnabyMountain are going to pause now for ceremony but they will most certainly start up again soon. #stopkm #ProtectTheInlet pic.twitter.com/0nFL4t14T5
— 350 Canada (@350Canada) March 25, 2018
Veľké priame akcie sa konali aj od apríla 2016 do februára 2017 pri protestoch proti výstavbe dakotského ropovodu.
Minulý rok americký prezident Donald Trump odstúpil od klimatickej dohody. Za jeho vlády extrémne vzrástli investície do fosílneho priemyslu, a aj preto začali lokálne správy konať samostatne.
Niektoré štáty v USA napríklad začali cieliť na veľké ropné spoločnosti úplne priamo, žalujú ich za škody, ktoré ich produkty spôsobujú. Zároveň volajú po tzv. divestovaní – sťahovaní investícií bánk do fosílneho priemyslu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Laura Kovácsová




























