Nová ministerka zdravotníctva Kalavská: Nie som superžena, za dva roky nezlepším všetko
Andrea Kalavská pracovala ako lekárka na Haiti či v Sudáne aj na klinike v Bratislave. Tvrdí, že nechce vstúpiť do politiky a po dvoch rokoch na poste ministerky sa plánuje vrátiť k medicíne.
Už ste si zvykli na oslovenie pani ministerka?
Nie.
Funkciu ministerky ste nechceli prijať a nemali ste ani čas na rozmýšľanie. Ako to prebiehalo, keď vám post ministerky Tomáš Drucker navrhol?
Bolo to veľmi rýchle, nebol žiadny priestor na diskusiu. Minister Drucker ma poprosil, aby som to prijala, keďže som tu pracovala dva roky, poznala som procesy aj jeho vízie a projekty. Cieľom je, aby sme dotiahli maximum projektov, ktoré sú rozpracované.
Po dvoch rokoch sa vrátite k medicíne?
Áno, určite sa k nej vrátim.
Nechcete ostať v politike?
Určite nie.
Prečo ste prijali ponuku byť štátnou tajomníčkou, keď chcete robiť medicínu?
Neviem, či bol post štátnej tajomníčky politický. Snažila som sa byť odborná a v úzadí. Keď minister nastupoval do funkcie, mal požiadavku, že si vyberie štátnych tajomníkov, ktorí budú apolitickí a budú odborníci. Keďže pán minister nie je lekár, vybral si lekárov – pána Špánika a mňa. Ja som sa v tejto pozícii cítila komfortnejšie – bola som zástupkyňou lekárov a riešila som zdravotnícke témy, ktoré mi boli blízke.
Prečo ste tú pozíciu prijali?
Lebo som vnímala, že naše zdravotníctvo nie je v poriadku a sú tam problémy. Bola som dosť kritická a kvôli týmto mojim vyjadreniam ma pán minister oslovil. Spýtal sa ma, či nechcem pomôcť zmeniť zdravotníctvo k lepšiemu. Predstavil mi svoju víziu a svoje plány, uverila som mu to a prijala som to s podmienkou, že to je dočasné. Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie, ale povedal mi, že kritizujem, a ak neprijmem možnosť niečo zmeniť, tak by som potom nemala morálne právo kritizovať. Tak som to vzala a som tu dva roky.
Poznali ste sa predtým?
Zbežne, cez veľmi dobrého spoločného kamaráta z Kramárov.
Andrea Kalavská (40)
Absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhD. v odbore verejné zdravotníctvo získala v roku 2005 na Trnavskej univerzite. Neskôr absolvovala špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce. V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky pôsobila ako lekárka na I. internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na Poliklinike cudzokrajných chorôb. Zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. Má za sebou bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí. Je vydatá a má jedno dieťa.
Keď ste dávali rozhovor pre magazín Miau, hovorili ste o svojich skúsenostiach v tropických krajinách: „Záleží na tom, čo dokážete a na čo si trúfnete. Je dobré byť v takomto povolaní trochu odvážny, ale nesmie vám chýbať ani pokora.“ Po rozhovore s prezidentom Andrejom Kiskom ste povedali, že sa v tejto funkcii bojíte všetkého. Už nie ste odvážna?
Neznamená, že keď sa niečoho bojím, tak nemám odvahu. Stále môžem mať strach, ale mám odvahu s tým bojovať a mám odvahu s tým niečo robiť.
Čoho sa bojíte?
