V rodine zomrelo dieťa: Je v nás obrovský smútok, ale ideme ďalej, chceme žiť a radovať sa z maličkostí

Matka láskyplne spomína na Lujzu, ktorá podľahla chorobe, keď mala iba päť rokov. „Ďakujeme, že sme s ňou mohli byť do konca a odprevadiť ju s odkazom, že ju budeme navždy milovať. Utvrdzovali sme ju v tom, že odísť môže, že ju púšťame. Vyvoláva to v nás obrovský smútok, no zároveň sa objavila úľava, že už netrpí,“ hovorí mama.

Foto – Fotolia

Lujza milovala tanec, Lúčnicu a folklór. Zbožňovala dobré jedlo, Prahu, festival Drienok, ružovú a fialovú farbu, kone a psy, gorilie mláďa Ajabu v pražskej zoo, Zelenú žabu, šaty, sukne a silonky, čačky-mačky a krajky, žúry a svadby.

Dievčatko podľahlo vážnej chorobe, keď malo 5 rokov, 5 mesiacov a 3 dni. „Nie je to veľa, ale sme vďační za každý jeden moment, ktorý sme mohli prežiť spolu,“ napísala nedávno mama detskému mobilnému hospicu Plamienok, v ktorom sa o Lujzu starali.

Knihy, pomoc v kuchyni či majstrovanie

„Veľmi rada vyrábala veci, ‚čítala‘ knihy, počúvala príbehy – ale tie naozajstné –, pomáhala v kuchyni, majstrovala s chlapmi a varila z blata. Ostala nám po nej okrem spomienok aj zbierka výtvorov od jej prvých pokusov až po tie posledné, cestovateľská kronika, turistický denník, videa, fotky a 3 zošity ‚Lujza a jej príhody‘,“ dodala mama.

Napriek chorobe a bolesti boli v živote Lujzy, akokoľvek krátkom, aj chvíle radosti a šťastia. Vedci skúmajú, ako deti a tínedžeri prežívajú, keď trpia vážnou chorobou a či sú ich životy vyplnené prevažne smútkom, alebo je v nich – tak ako v prípade Lujzy – aj miesto pre šťastie a lásku.

Koncom minulého roku vyšla v časopise Psycho-Oncology štúdia, ktorá uvedenú problematiku skúmala na deťoch a tínedžeroch s rakovinou.

Vedci odhadujú, že každý rok sa vo svete diagnostikuje zhruba 160-tisíc detí a adolescentov s rakovinou.

Posttraumatický rozvoj

Autori novej štúdie analyzovali 18 už vydaných článkov, aby sledovali, či u detí s rakovinou dochádza k posttraumatickému rastu či rozvoju (z angl. posttraumatic growth).

Zrejme najznámejšou štúdiou o jave je tá z roku 2004, ktorú vydali Richard Tedeschi a Lawrence Calhoun. Do súčasnosti sa citovala viac ako 4-tisíckrát, čo ju radí medzi psychologickú klasiku.

Posttraumatický rozvoj je spojený s nejakou negatívnou udalosťou – napríklad chorobou, smrťou blízkej osoby, vážnou autohaváriou a inými –, ktorá človeka zasiahne natoľko, že to u neho vyvolá zmenu hodnôt a života.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom