Denník N

Alexander Duleba: Za postoj k Rusku je zodpovedný Pellegrini, Lajčák to teraz žehlí

Alexander Duleba. Foto N – Tomáš Benedikovič
Alexander Duleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zahraničná politika sa stáva obeťou domácej politiky, na Slovensku nemáme lídrov schopných verejnosti vysvetliť, prečo je potrebné niekedy prijať aj nepopulárne opatrenia, hovorí šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Slovensko sa nepridalo k Spojenému kráľovstvu a k asi dvadsiatke iných krajín, ktoré pre kauzu otravy dvojitého agenta Sergeja Skripaľa vyhostili ruských diplomatov. Najnovšie sa ukázalo, že aspoň stiahneme z Moskvy nášho veľvyslanca. Ako hodnotíte postoj slovenskej diplomacie za niekoľko posledných dní?

To, že sme sa odmietli pripojiť k zatiaľ devätnástim členským krajinám EÚ a ďalším krajinám, považujem za zásadnú chybu. Nielenže trháme jadro Európskej únie, ale aj V4. Myslieť si, že lídri Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Spojených štátov či Kanady sú nejakí naivní idioti, ktorí uverili nejakým báchorkám a na ich základe robia rozhodnutia, je hlboký omyl. Theresa Mayová predstavila na európskom samite 23. marca dôvody, prečo si Briti myslia, že za útokom je Rusko. Ukázala tiež, že Rusi nechcú dostatočne spolupracovať na vyšetrovaní. Pellegriniho nepresvedčila, ale presvedčila iných, napríklad aj Babiša. Hlavný argument Britov znel, že hneď po tom, ako došlo k útoku a bola identifikovaná nervovoparalytická látka novičok, sa obrátili na ruskú stranu s požiadavkou na prešetrenie tohto prípadu. No odpoveď bola taká, že by neumožnila spoluprácu v takej miere, aby bol prípad vyšetrený. A to vyvolalo ďalšie britské kroky. Neochota Ruska ísť do spolupráce, ktorá by vylúčila možnosť, že novičok použitý na území Veľkej Británie má pôvod v Rusku, je legitímnym dôvodom na to, aby krajiny, ktoré sú spojencami Veľkej Británie, vyvinuli na Rusko tlak.

Rusi tvrdia, že novičok sa vyskytol aj vo Švédsku, v Česku či na Slovensku.

Novičok sa vyrábal v Sovietskom zväze, na území Ruskej federácie a nikde inde. Rusi tvrdia, že kapacity na výrobu existovali aj v bývalom Československu. Mimochodom, Slovensko tam zaznelo len preto, že hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie namiesto Československo povedala Česko a Slovensko. Čiže narážame na neochotu Ruska spolupracovať pri vyšetrovaní a je tu aj odvádzanie pozornosti. A keďže sa Rusko na oficiálnej úrovni pokúsilo preniesť pozornosť aj na nás, je to ďalší dôvod, prečo považujem našu reakciu za absolútne neprimeranú. Na takéto obvinenie musí diplomacia reagovať jednoznačne a jasne.

Aká by teda mala byť naša reakcia? Keď sa pozrieme na členské štáty Európskej únie, vidíme rázne, ale rovnako len symbolické postoje, a dokonca aj to, že niekoľko štátov ešte stále nikoho nevyhostilo.

Posledné kroky ministra Lajčáka považujem za pokus zachrániť túto situáciu. Odvolanie veľvyslanca z Moskvy, ku ktorému pristúpil, je v diplomacii dosť silným gestom, ktoré znamená vyjadrenie protestu a nesúhlasu s pozíciou druhej strany. Uvidíme, ako dlho sa tu pán veľvyslanec zdrží. A nevylučujem, že tak ako to bývalo často v minulosti, urobíme kroky neskôr, ale predsa a nakoniec pristúpime aj k tomu vyhosteniu. Lenže to nič nemení na tom, že to pôvodné rozhodnutie nikoho nevyhostiť bolo obrovská chyba. Nemali sme dôvody neurobiť to. Britská premiérka predsa uviedla jasné dôvody. Okrem iného to, že to nebol len útok proti Skripaľovi a jeho dcére, ktorí, ak prežijú, budú trvalými invalidmi, ale bolo ohrozených aj zhruba 500 ďalších občanov Veľkej Británie. Bol to teroristický útok, ktorý ohrozil ich životy a stalo sa tak na území nášho spojenca.

Alexander Duleba (1966)

Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej a zahraničnej politiky postsovietskych štátov. Pred dvomi rokmi mu vyšla kniha rozhovorov Rusko, Ukrajina a my.

Hovoríte o chybe, ale čia je to chyba? Nového premiéra, ministra zahraničia alebo jeho dvoch štátnych tajomníkov?

Je to chyba premiéra. Peter Pellegrini bol na svojom prvom európskom samite, kde premiérka Mayová predstavila britský postoj a vyzvala na solidaritu. Aj taký Andrej Babiš šiel na samit plný skepsy, ale po ňom sa rozhodol, že ide o relevantné dôvody a Praha sa pridá k Londýnu. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Otrava Skripaľa

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie