Výhradne dámske kluby sú horúci trend, čelia však obvineniam z diskriminácie mužov
Moderné ženské kluby založili skôr nato, aby ženy mohli v pokoji pracovať, aby nečelili sexuálnemu obťažovaniu či stereotypom.
Pánske kluby sa v istom období (18. a hlavne 19. storočie) považovali za esenciu Británie a inšpirovali vznik podobných inštitúcií hlavne v britských kolóniách. Považovali sa za miesto určené na stretnutia mužov istého spoločenského, ekonomického alebo zdedeného statusu a vyjadrenie prestíže, lebo čakacie listiny boli dlhé a výber členov mimoriadne prísny.
V kluboch sa hrali spoločenské hry, pilo sa, nadväzovali sa intelektuálne a politické priateľstvá a spojenectvá, ale aj sa intrigovalo. Kluby vznikali aj ako záujmové spolky. Existovali golfové, literárne, debatné, poľovnícke, neskôr motoristické. V prvom rade však boli útočiskom, miestom s diskrétnym personálom a so službami na úrovni. Ako každé uzavreté spoločenstvo, aj kluby mali jasne stanovené odmienky, ktoré musel splniť ich potenciálny člen, vrátane často vysokého členského, ktoré samo osebe limitovalo prístup mužov z nízkych príjmových skupín.
Druhou „stopkou“ bol rod – vtedy sa používal pojem pohlavie. Kluby boli ženám neprístupné, nech aj boli aristokratky či mali dosť peňazí alebo vplyv. Niekoľko ženských klubov napokon vzniklo, nikdy však nemali prestíž ani vplyv ako mužské.
Hlavne v druhej polovici minulého storočia začali kluby upadať a nikdy sa im nepodarilo dosiahnuť predchádzajúcu príťažlivosť.
Už žiaden bočný vchod
V posledných rokoch však myšlienka separovaného priestoru, v ktorom sa stretávajú ľudia so spoločnými záujmami túžiaci po diskrétnosti a bezpečnom priestore na svoj spoločenský či pracovný život, začala znovu ožívať, a to tentoraz v opačnom garde. V svetových mestách, hlavne v Londýne (čo asi nie je prekvapenie), ale aj v New Yorku, Paríži či
