Denník N

Ako na internetovú anonymitu

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Je až šokujúco jednoduché vytvoriť si podvodný účet na Gmaili alebo na Facebooku. Tomu by sa však mohlo zabrániť, keby technologické firmy vyžadovali overenie údajov.

Tento mesiac som vystúpil pred výborom Dolnej snemovne pre digitálne záležitosti, kultúru, médiá a šport, ktorému predsedá Damian Collins a ktorý vyšetruje rozširovanie falošných správ.

Svoje vystúpenie som začal tým, že som ukázal, aké ľahké je na internete predstierať, že som niekto iný a že zastupujem organizáciu, s ktorou nič nemám. Niekoľko dní predtým som si zriadil na Gmaili účet [email protected]. Potom som túto adresu využil na zriadenie účtov na Facebooku a na Twitteri, kde som, samozrejme, tiež použil Collinsovo meno. A taktiež som si zriadil samostatnú stránku damian-collins-mp.org.uk a ďalšiu v mene spomínaného parlamentného výboru. Všetko to zabralo asi desať minút.

Keby som tomu venoval o hodinu viac, ľahko som mohol zájsť ďalej a použiť fotky a iné materiály tak, aby stránka vyzerala presvedčivo. Dokonca som tam mohol pridať aj pravé dokumenty (a pridať k nim pár falošných). Nič z toho nebolo nelegálne. A pre kohokoľvek, kto by chcel zistiť o mojich kutilských výrobkoch niečo viac, by to bolo dosť ťažké.

Urobil som screenshoty svojich žartov a potom som to všetko vymazal z internetu. Pán Collins si tentokrát mohol vydýchnuť, no nikto z nás to nemôže urobiť natrvalo.

Von z centra

Falošné informácie, ktoré zaplavujú náš internetový život, vyplývajú z anonymity. Je ťažké dokázať, kto sme, je ťažké zistiť, s kým máme dočinenia, je ťažké spoznať, čo je pravda. Anonymita umožňuje existenciu falošných stránok a emailových účtov, z ktorých ťažia kybernetickí zločinci. Anonymitu využívajú aj dodávatelia dezinformácií a klamstiev. To, čo vidíme na svojich obrazovkách, považujeme za realitu bez toho, že by sme si uvedomili, že na nás šialenci, darebáci a bezškrupulózni politickí manipulátori ako tí z firmy Cambridge Analytica útočia.

Je lákavé jednoducho požadovať zákaz zlomyseľných materiálov, lenže posudzovať obsah je chúlostivé. Ľudia majú rôzne chute. To, čo je pre jedného krutý hoax, môže byť pre druhého uštipačná satira. Hranica medzi pravdou a falšou je často rozmazanejšia, ako si myslíme. Je niečo nezodpovedný výmysel alebo len bujná špekulácia? Je to neobhájiteľne tendenčné alebo rázne sformulované? Čím menej takýchto otázok musia v slobodnej spoločnosti riešiť súdy, nehovoriac o politikoch, tým lepšie.

Pred výborom som povedal, že by bolo lepšie, keby sme radšej tlačili bezmenné zdroje informácií do úzadia. Anonymita má svoje odôvodnenie, ale nemala by byť základom centrálneho nervového systému modernej civilizácie.

Ste skutočný?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie