Tridsať dní, čo otriasli Slovenskom

Prezident ustúpil tlaku Smeru, organizátori odvolali zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave – nie však v ostatných mestách a tichý pochod v Bratislave zorganizovali študenti. Pre mladú generáciu to bol mesiac zrýchlených dejín a lekcia z politiky, ktorú si mnohí doposiaľ ani príliš nevšímali. Lekcia z politiky, avšak tak divne po slovensky!

Kde dnes teda stojí slovenská spoločnosť? Fico a Kaliňak sú preč, ale zdá sa, že len zdanlivo. Má spoločnosť energiu a výdrž dotiahnuť do konca tento tragicko-heroický mesiac? Prejdime si hlavné osoby a obsadenie.

Prezident

Prezidentove kroky sú mnohými prezentované ako rozvážne a nevyhnutné rozhodnutia, aby sa zabránilo ústavnej kríze a nevytvoril sa precedens. Prezident má veľa zásluh za vývoj počas celej krízy, no jeho kroky pri tvorbe novej vlády neboli nevyhnutné. Mohol tlačiť na koalíciu, aby sa nemenila vláda len pro forma, ale naozaj. Veď ani jeden člen vlády nereflektuje to a nerezonuje s tým, čo žiadali státisíce na námestiach. Je možné, že prezident svojím náhlym ústupom potvrdil to, o čom sa rozpráva už nejakú dobu. Totiž, že nebude opäť kandidovať. Ak by totiž trval na viacerých zmenách alebo ak by boli predčasné voľby, resp. ak by musel dohliadnuť nad úradníckou vládou, musel by pokračovať.

Precedens

Diskusie o tom, že prezident prekročil svoje ústavné právomoci, sú nezmyselné. Slovensko má kontinentálne právo, sme dediči tereziánskeho kódexu a v oboch platí to, čo je napísané v zákone. Precedens je dôležitý v zvykovom práve (common law) v anglosaských krajinách. A ak je litera ústavy nejasná, nie je to chyba prezidenta. Ten má mandát priamo od občanov a zodpovedá sa im tým, že urobí, čo je pre spoločnosť prospešné. Demokracia nie je len o počtoch poslancov a ich hlasov, ale aj o tom, čo dáva zmysel. Napokon, následne sa môže vyjadriť Ústavný súd. A ak parlament vidí právny štát v ohrození, slovenská ústava sa dá zmeniť (na rozdiel od iných krajín) relatívne jednoducho: potrebných je 90 poslancov. Ak chcú mať prezidenta len na ceremónie alebo zabrániť v budúcnosti zneužitiu jeho alebo jej funkcie, v Ústave môžu presne vymedziť právomoci hlavy štátu.

Minister vnútra

Po prvom vzoprení a odmietnutí vlády prezident žiadal o zmeny, okrem iného, aby bol ministrom vnútra človek, ktorý sfunkční orgány činné v trestnom konaní v boji s oligarchami, ako aj s organizovaným zločinom prepleteným s politickými špičkami. Centrála Smeru si však „pomýlila“ nestraníka s nadstraníckym kandidátom. Namiesto človeka, ktorý je nezávislý a vážený verejnosťou aj opozíciou, im skrátka stačil niekto, kto nemá stranícku knižku strany Smer. A ak to nemôže byť „kámo“ Roberta Kaliňáka, tak nech to je niekto, kto na túto funkciu nemá žiadnu kvalifikáciu. Nadstraníckym kandidátom na ministra vnútra by bol človek ako Jaroslav Spišiak či Peter Vačok. Napokon, keď sa nový minister vnútra, ako vraví, „oboznámi so svojím novým rezortom“, má šancu jedného z tých pánov alebo niekoho ich kalibru menovať za nového prezidenta policajného zboru. Následne si bude môcť sadnúť do kresla a sledovať zo svojej kancelárie pri Dunaji, ako sa vedie ozajstné vyšetrovanie politických podvodov a zločinov. Nebude prenasledovaných len zopár Talianov na Slovensku, ale aj tí Slováci, ktorí kradli, klamali a vraždili a dodnes sú nepotrestaní, a teda bohorovní. To by však pán Drucker musel mať odvahu a svedomie. Obe sú nevyhnutné, aby nezostal bábkou v rukách oligarchov, defraudantov a svojho predchodcu. Držíme mu palce, aby v sebe odvahu a svedomie našiel.

Parlament

Hlavným argumentom proti prezidentovmu zásahu do výberu ministrov novej vlády je tvrdenie, že Slovensko je parlamentná a nie prezidentská demokracia. Zásah do výberu ministrov však nie je zásah do výkonnej moci.