Denník N

Pracujete v Británii? Tamojšie voľby by vás mali zaujímať

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Britské voľby nie sú zaujímavé len pre domácich voličov. Ich výsledok môže ovplyvniť aj nás a našich občanov, ktorí tam žijú.

Autor je novinár a prekladateľ

Britská predvolebná kampaň vstúpila už do druhej polovice, napriek tomu výsledok volieb zostáva stále nejasný. Dve najväčšie strany – vládni konzervatívci a opoziční labouristi – oddeľujú v prieskumoch verejnej mienky len desatiny percenta. Vzhľadom na väčšinový volebný systém by to nemuselo nič znamenať, ale aj prepočty ukazujú, že k vytúženej parlamentnej väčšine majú veľmi ďaleko.

V 650-člennej Dolnej snemovni je v praxi treba na väčšinu mať 323 poslancov, keďže republikánski poslanci za írsku stranu Sinn Fein odmietajú prisahať vernosť kráľovnej, a tak v snemovni nezasadajú. Najvyšší počet kresiel, aký jednotlivé prieskumy ukazujú, je 292 pre konzervatívcov. Z toho je jasné, že aj po 7. máji bude mať Veľká Británia s najväčšou pravdepodobnosťou koaličnú vládu. Teoreticky je možná aj menšinová, ale pri takom veľkom odstupe od väčšiny by to bolo asi príliš rizikové.

Na rozdiel od roku 2010, keď politické strany potreba vytvorenia koalície zaskočila, vytvorili ju veľmi narýchlo a časom možno konzervatívci aj liberálni demokrati niektoré klauzuly koaličnej dohody oľutovali. Tentoraz sa už vopred hovorí o tom, aké možnosti sú realistické. Samozrejme, v prvom rade bude záležať na tom, kto bude mať viac poslancov.

S kým môžu vládnuť konzervatívci…

Ak to budú konzervatívci, ich prvou voľbou budú zrejme liberálni demokrati, s ktorými vládnu od roku 2015. Problémom je, že liberálnym demokratom účasť vo vláde s konzervatívcami uškodila a ak prídu len o polovicu poslancov, môžu si gratulovať, že to vôbec prežili. Súčet hlasov týchto dvoch strán by na väčšinu nestačil. Konzervatívci by aj bez oficiálnej dohody mohli počítať s hlasmi unionistických poslancov zo Severného Írska, ale aj to by bolo málo.

Časť euroskeptických konzervatívcov by rada zobrala do partie aj poslancov za UKIP (Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva). To je však úplne nerealistické. Napriek tomu, že podľa prieskumov má UKIP podporu 15-17 percent voličov. Väčšinový systém však znamená, že budú mať asi len troch alebo štyroch poslancov.

Jeden z najnovších prieskumov dokonca ukazuje, že líder strany Nigel Farage by sa ani nemusel dostať do parlamentu, aj keď nakoniec to zrejme zvládne. Akákoľvek spolupráca UKIP s liberálnymi demokratmi, ktorí sú jediná skutočne proeurópska britská strana, je však vylúčená. Rovnako je nerealistická koalícia konzervatívcov so škótskymi alebo waleskými nacionalistami.

…a s kým labouristi

Z tohto pohľadu majú viac koaličných možností labouristi. Kombinácia labouristov a Škótskej národnej strany (SNP) je momentálne jedinou dvojicou, ktorá by za istých okolností získala väčšinu (okrem veľkej koalície konzervatívcov s labouristami). Očakáva sa, že SNP bude veľkým víťazom májových volieb. Momentálne majú škótski nacionalisti šesť poslancov. Predvolebné prieskumy ukazujú, že v novom parlamente by ich mohlo byť 42 až 55. To by bol pre nich fantastický výsledok.

Pred vlaňajším referendom o nezávislosti Škótska síce stáli tieto dve strany na opačných stranách barikády, ale ráno ôsmeho mája bude úplne iná situácia. Predvolebné diskusie síce ukázali, že šéf labouristov Ed Miliband a líderka SNP Nicola Sturgeonová sa nemajú príliš v láske, ale nenávisť ku konzervatívcom je v Škótsku taká silná, že SNP sa môže pragmaticky rozhodnúť pre starý britský prístup ABC (Anyone but Conservative – ktokoľvek okrem konzervatívcov). V prípade, že by tejto dvojici chýbalo zopár hlasov, parlamentnú väčšinu by mohli získať s tichou podporou waleskej strany Plaid Cymru.

Ďalšou možnosťou je, že labouristi by vzali na milosť liberálnych demokratov a odpustili im „zradu“ z roku 2010, keď sa strana rozhodla ísť do koalície s konzervatívcami, hoci väčšina jej voličov by uprednostnila partnerstvo s labouristami. Veľa môže záležať aj od toho, ktorí liberálni demokrati sa dostanú do parlamentu.

Trojkoalícia by bola pre Britániu veľkou novinkou. Rovnaké by to bolo aj v prípade veľkej koalície konzervatívcov a labouristov. Takéto spojenectvo v podstate okrem druhej svetovej vojny nikdy neexistovalo. Ak by však rokovania s malými stranami boli zložité, alebo by hrozili spletité troj – a viackoalície, nedá sa vylúčiť ani veľká koalícia.

Voliči ani väčšina poslancov by asi takýmto riešením nadšení neboli, ale lídri strán by asi argumentovali tým, že je v záujme politickej stability Británie a že ak k takémuto riešeniu opakovane pristúpili v Nemecku, stojí to za pokus aj u nich. Nakoľko by bola táto koalícia stabilná, sa nedá odhadnúť.

Zdravotníctvo, imigrácia

Pred voľbami neexistuje žiadna téma, ktorá by v kampani vyslovene dominovala. Už desaťročia je evergreenom, že všetky strany sľubujú zachovanie a zveľadenie zlatého teľaťa britského sociálneho štátu – Národného zdravotníckeho systému NHS. K politickému folklóru patrí, že jedni obviňujú druhých z toho, že ich kroky systém zničia, zatiaľ čo tie ich povedú k svetlým zajtrajškom.

Tento rok konzervatívci sľubujú navýšiť v najbližších piatich rokoch rozpočet NHS o osem miliárd libier nad úroveň inflácie, integrovať zdravotnícke a sociálne služby a prístup k obvodným lekárom sedem dní v týždni do roku 2020. Labouristi chcú zvýšiť rozpočet o 2,5 miliardy, pričom peniaze chcú získať z vyšších daní z nehnuteľností. Ich cieľom je navýšiť počet lekárov o osemtisíc, zdravotných sestier o dvadsaťtisíc a pôrodných asistentiek o tritisíc. Aj oni sľubujú integráciu zdravotníckych a sociálnych služieb.

Pred piatimi rokmi konzervatívci sľubovali obmedzenie čistej imigrácie do Británie. Sľub nesplnili. Tentoraz sľubujú, že udržia imigráciu pod stotisíc ročne. Imigranti, ktorí nebudú zamestnaní, nebudú mať nárok na sociálne dávky. Na tie nebudú mať nárok ani deti imigrantov, ktoré nežijú v Británii. Nárok na niektoré dávky na sociálne bývanie získajú prisťahovalci podľa ich plánov až po štyroch rokoch.

Labouristi chcú zachovať strop na imigráciu zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Nárok na dávky v nezamestnanosti chcú dať prisťahovalcom až po dvoch rokoch práce v Británii. Na druhej strane, imigrantov chcú chrániť pred zneužívaním zo strany zamestnávateľov, predovšetkým pred vyplácaním nižšej ako minimálnej mzdy.

Aj liberálni demokrati, ktorí sú tradične najviac naklonení imigrantom, pritvrdili svoju imigračnú politiku. Napríklad dávky v nezamestnanosti by dostali prisťahovalci so slabou angličtinou len po absolvovaní jazykových kurzov.

Výsledok ovplyvní Európu

Výsledok volieb môže mať výrazný vplyv na postavenie Británie v Únii. Konzervatívci sľubujú, že ak zostanú vo vláde, najneskôr v roku 2017 zorganizujú referendum o zotrvaní v EÚ. Ešte predtým chce však premiér Cameron vyrokovať nové podmienky členstva v Únii. Osobne neviem, prečo by s tým Nemecko, Francúzsko alebo ktorýkoľvek iný členský štát mal súhlasiť. Môžeme sa teda postupne pripraviť na niekoľko mesiacov a možno aj rokov nervóznych vyjednávaní. Ako keby Európa nemala dosť iných problémov.

Strana Davida Camerona chce zároveň chrániť Britániu pre zasahovaním Únie do sektoru finančných služieb, ako aj pred integráciou do eurozóny. Chcú však rozšíriť voľný trh. Labouristi sú proti referendu, ale chcú, aby sa zmrazil akýkoľvek ďalší presun právomocí na Brusel. Už dlhodobo presadzujú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Chcú, aby Británia zohrávala úlohu lídra v zreformovanej Európe. O niečo podobné sa svojho času pokúšal aj Tony Blair, ale neuspel.

Britské voľby nie sú primárne o európskych témach, ale ich výsledok môže mať dosah na celú Úniu, vrátane Slovenska, z ktorého v Británii žijú a pracujú desaťtisíce ľudí. Preto musíme byť na prípadný nepriaznivý vývoj pripravení.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie