Máte strach zo sledovania? Dostanem vás z toho na tri ťahy

Autor je odborník na cloud a informatiku

Strašiť príbehmi o možnej strate súkromia alebo identity je ľahké a obecenstvo vždy pozorné. Kauzy ako tá posledná s Cambridge Analytica plnia titulky medií. Všetci milujú súkromie.

Každé zariadenie dnes zapisuje dáta. Počítač, internet, cloud – to všetko je zrodené na tvorbu a zapisovanie dát. Všetko, čo sa obtrie o svet techniky a je zaznamenateľné, bude zaznamenané, sledované, zapísané.

Internet nezabúda, lebo čo sa raz zapísalo, sa poľahky rozkopíruje a nik nevie kam všade, takže zmiznúť to už nedokáže. Možnosť vymazať, čo už raz bolo niekde zapísané, existuje skôr len teoreticky.

Zapísateľné dáta produkujú vernostné či platobné karty, bankové účty, kamery na bankomate, kamery v meste aj kamery vášho suseda.

Obzvlášť presné sú dáta o používaní a pohybe mobilných telefónov.

Od marca musí mať každé nové auto predané v EÚ sledovacie zariadenie (ktoré si samo privolá pomoc v prípade havárie).

Inteligentný merač spotreby energií vie, kedy ste doma, ako často sa umývate, a podchvíľou to vytrúbi do éteru. Takmer doslovne – aj odborníci varujú pred možným zachytením a zneužitím týchto dát šírených bezdrôtovými sieťami.

To boli veci. Teraz počítače. Pre tie je zaznamenávanie dát také prirodzené a jednoduché, že aplikácie na nich zaznamenávajú všetko.

Facebook údajne zaznamenáva nielen to, čo zverejňujete, ale aj to, čo len naťukáte a nakoniec si to rozmyslíte a neodošlete.

Aplikácie vedia, kde ste, aj keď si vypnete GPS – trebárs podľa okolitých Wi-Fi sietí. Spoznajú vašu tvár aj na fotkách, kde sa neoznačíte, nielen na vašich, ale aj na cudzích.

Dáta zapisujú kníhkupectvá, knižnice aj čítačky kníh.

Streamingové služby vedia nielen to, čo počúvate a na čo sa dívate, ale aj kde pri tom ste.

To je len čiastočný zoznam a len aktuálny, lebo všetko, čo sa dnes ešte nesleduje, predstavuje komerčný potenciál a už iste niekto špekuluje, ako to sledovať a speňažiť. Zároveň je to len zoznam tých akože legálnych sledovaní, o ktorých vieme.

Väčšina dát, samozrejme, nie je voľne prístupná na internete, ale dokážu uniknúť – sú tu totiž ešte hackeri alebo rôzne viac či menej konšpiračné úvahy o sledovacích aktivitách tajných služieb štátov.

Informácie vypustené Edwardom Snowdenom z prostredia americkej NSA napríklad tvrdia, že sa táto organizácia neštítila kupovať bezpečnostné diery od hackerov, potajme umiestňovať nové diery do komerčného softvéru, či hackovať telekomunikačných operátorov v Európe. To všetko na zhromažďovanie dát: NSA údajne denne zapíše 5 miliárd záznamov o volaniach a pohybe mobilov, vedia z toho dedukovať napríklad okruh vašich známych.

Dáta sú dnes zväčša izolované, a keď sa medzi sebou prepoja, majú ešte väčšiu vypovedaciu silu. Ak napríklad zošijeme dokopy dáta o tom, čo kto klikal na svojom mobile, s údajmi o platbách a preštrikujeme ich dátami o polohe, dostaneme obsiahly a zároveň podrobný obraz, z ktorého ide strach menom „Veľký Brat“.

Cennými sa stávajú dáta, ktoré opisujú iné dáta – tie sa volajú metadáta a umožňujú to zošívanie.

Sledovanie vnímame negatívne. Pod sledovaním si predstavujeme nepríjemnú, výnimočnú, zložitú a nákladnú aktivitu, ktorá má zabrániť niečomu nežiaducemu. ŠtB sledovala disidentov. Kamery v obchode sledujú zlodejov.

Máte strach zo sledovania? Fajn. Dostanem vás z toho na tri ťahy.

Dáta nevykynožíme

V prvom rade si treba uvedomiť, že so zapisovaním dát nič nespravíme.

Dáta sú vitálni ľudkovia, ktorí sa chcú rodiť, slobodne putovať šírym svetom a voľne sa rozmnožovať. OK, personifikovať reťazec jednotiek a núl sa zdá ako hlúposť, ale počítačová technika spomínané atribúty naozaj má.

Som si istý, že bojovníci proti nárastu tvorby a ukladania dát zlyhajú, a naopak – dát bude exponenciálne pribúdať. Pripomína to takmer prehraný boj hudobných a filmových vydavateľstiev proti šíreniu elektronických médií. Aj hudba a filmy sa nezastaviteľne roztiekli do počítačových sietí.

Sledujme sledovateľov

Vznik a zapisovanie dát nezastavíme. Môžeme to však posunúť do roviny, v ktorej so „sledovateľmi“ vytvoríme otvorený vzťah, v ktorom je jasne pomenované, kto a ako sleduje, čo s tými údajmi robí, či, kde a ako dlho ich ukladá.

Na takéto transparentné vzájomné usporiadanie medzi občanmi a spracovateľmi dát cieli slovenská a európska legislatíva na ochranu osobných údajov. Čoskoro sa upresní a sprísni. Od mája vstupuje do platnosti nové nariadenie EÚ s názvom GDPR, ktoré sa zameriava na oboje.

Kritici GDPR majú pravdu v tom, že konečnú cenovku za súvisiacu prácnosť zaplatia spotrebitelia.

Že časti GDPR popierajú aktuálne technické možnosti, je tiež pravda. Napríklad vymazať vybrané osobné dáta zo zálohovacích pások sa nedá – dajú sa mazať len celé pásky. Iné pasáže nariadenia sú technicky vágne.

Firmy musia napríklad „opísať algoritmus spracúvajúci osobné údaje“ – ako však ľudskou rečou opísať povedzme kód vytvorený umelou inteligenciou na základe strojového učenia?

Jedno je isté: GDPR vešia Damoklov meč nad krky korporácií v podobe pokút do výšky 4 % ich celosvetového obratu – a to je dobre.

Z bežného občana sa stal rovnocenný súper tých najväčších gigantov výpočtovej techniky a EÚ už ukázala, že sa nebojí klepnúť im po prstoch aj mnohomiliónovými pokutami.

Posuvné tlačidlo súkromia

Vo finále je nutné si priznať, že strata súkromia nám prináša istý komfort. Ten sa dá opísať na tom, ako pristupujeme k súkromiu v našom vzťahu k iným ľuďom.

Ja napríklad bývam v dome na predmestí. Mohol by som si postaviť vysoký múr, stiahnuť rolety, odstrániť zo zvončeka svoje meno a so susedmi sa baviť len o počasí a o sebe ani neceknúť.

Ale robím opak – susedom sa zdôverujem s osobnými vecami, vieme o sebe veľa, preto si vieme pomôcť. Ak by sa u nás dialo niečo zvláštne, sused by sám dobehol pomôcť, lebo mám nízky a priehľadný plot a okná nezaťahujem.

Rovnako je to s technikou – je nápomocnejšia, ak sa poodhalíte. Google vám lepšie vyhľadá, keď mu poviete, kto ste a kde ste. Online kníhkupectvo vám lepšie poradí, ak si smie pamätať, čo ste si kúpili naposledy, a prezradíte mu, ako sa vám to páčilo.

Dôležitý je aspekt voľby. Na jednej strane stojí súkromie, na druhej je osobný prístup. Chcete, aby vás Google upozornil, že je na diaľnici pred vami zápcha? Tak nehundrite, že sleduje váš pohyb.

Majú pre vás cenu zľavy v potravinách naviazané na vernostnú kartu? Ak nie, tak ju zahoďte, zbiera o vás dáta. A tak ďalej.

Osvojil som si prečítanú metaforu, ktorá vzťah medzi súkromím a pohodlím personalizovaných služieb prirovnáva k posuvnému tlačidlu v softvéri. Na jednom konci je „dokonalé súkromie a generické služby“ – na opačnom konci je „nulové súkromie a osobný prístup“. Tlačidlo môžete myšou posunúť nielen na jeden z oboch extrémov, ale aj umiestniť hocikde medzi nimi.

Tak šup, naučte sa nastaviť si súkromie vo Facebooku, Googli, na mobile, všade. Je s tým trochu roboty, ale nikto to za vás nespraví a regulácia štátu vás nespasí. Budete prekvapení, čo všetko sa dá ponastavovať.

Ak sa nedá, pomôžte si drobným klamstvom. Ja som povedal Facebooku, že mám bydlisko v Afrike – chacha, obišla ma aj tá epizóda s prieskumníkom. Alebo šifrujte! Zakódovaný mail si Gmail neprečíta, ale kto chce súkromie, aj tak by mal ísť s poštou ku klasickému poskytovateľovi, kde platíte eurami a nie svojimi dátami.

Dôležité je vzdelávať v tejto oblasti deti a mládež; pozitívnym príkladom je projekt Ovce.sk.

Ak ste v minulosti spravili rozhodnutia súvisiace s vašimi osobnými údajmi, ktoré teraz ľutujete, nezúfajte – GDPR vám dáva možnosť zakričať hociktorej korporácii do tváre: „Zabudni na mňa!“ A naozaj, všetky spomienky na vás musia zmiznúť.

Záverom trpký postreh. Keď ľudia dostanú možnosť nastaviť si úroveň súkromia, vyberú si prekvapivo menej súkromia a viacej otvorenosti.

Dôkazom toho sú sociálne siete, kde úplne dobrovoľne zverejňujeme aj veľmi intímne informácie, v podstate za nič.

Nuž, máme radi súkromie, ale ešte radšej sa predvádzame.

Cambridge Analytica predviedla, že aj obyčajný „lajk“ o vás priveľa prezradí. Dokážete ho povedzme nedať?

Tá kauza vás oprávnene môže poburovať a EÚ sa môže snažiť vás zachraňovať, ale v zásade je to na vás.