Slovenská zrada
Slováci by chceli žiť tam, kde sa volebný víťaz ku krajine nespráva ako k výhernému automatu.
Týždeň som zo zahraničia sledoval správy o vyhostení ruských diplomatov a s ním súvisiace hanebné kroky Slovenska. Hanebné aj v tom zmysle, že som sa skutočne hanbil za svoju krajinu.
Slovenská zahraničnopolitická orientácia bola dlhodobo nejasná, správanie politikov pretaktizované a prípadné rozhodné slovo bolo výnimkou. Sympatie k Rusku, ktoré boli Ficom dovtedy viac či menej úspešne zakrývané, sa naplno prejavili vypustením konšpiračných bludov o prevrate. Ďalším presvedčivým dôkazom bol postoj Slovenska v kauze Sergeja Skripaľa. Nevyhostili sme žiadneho ruského diplomata a zradili sme svojich spojencov v Európskej únii.
Žiadne ekonomické záujmy štátu by takýto krok nemohli ospravedlniť. No ony ani neexistujú – veď si iba porovnajme základné čísla: náš export do Veľkej Británie je niekoľkonásobne vyšší ako do Ruska (a prirátajme k tomu ďalšie krajiny EÚ), podiel Ruska na našom zahraničnom obchode predstavuje iba štyri percentá, priame zahraničné investície Veľkej Británie na Slovensku sú takisto neporovnateľne vyššie ako ruské, nehovoriac o desaťtisícoch našich študentov a pracujúcich vo Veľkej Británii (tí v Rusku by sa možno dali na ploche tohto článku aj vymenovať).
