Slovenskí vedci sa budú v projekte NATO zaoberať šifrovaním v ére kvantových počítačov
Hoci kvantové počítače zatiaľ neexistujú, vedci dokážu odhadnúť ich parametre a silu. Preto navrhnú bezpečnostné šifry tak, aby odolali ich predpokladanej výpočtovej sile.
Ak chceme aj v budúcnosti bezpečne komunikovať prostredníctvom počítačov a internetu a ak chceme, aby veci, ktoré dnes šifrujeme, boli chránené aj o 20 rokov, musíme vymyslieť nové šifry na ochranu citlivých dát, aby ich kvantové počítače neprelomili, vysvetľuje informatik Tomáš Fabšič.
Odborník pôsobí na Ústave informatiky a matematiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) a v minulom roku získal ocenenie „študentská osobnosť Slovenska“.
Štyri roky študoval na univerzitách v Anglicku vrátane Cambridgeu. „Vrátil som sa, lebo mi chýbal domov. Čiže tam boli osobné dôvody, no tiež som vedel, že na FEI STU sa robí kvalitný výskum.“
S ďalšími kolegami z univerzity bude Fabšič nasledujúce tri roky pracovať na medzinárodnom projekte NATO s názvom Science for Peace and Security: Secure Communication in the Quantum Era (Veda pre mier a bezpečnosť – Bezpečná komunikácia v kvantovej ére), aby hľadal nové bezpečné šifrovacie systémy schopné odolať útokom kvantových počítačov.
Iná matematika nového protokolu
Riaditeľ Ústavu informatiky a matematiky na FEI STU Otokar Grošek, ktorý vedie projekt NATO, vysvetľuje, prečo potrebujeme nové šifry: „Protokol na výmenu tajného kľúča, čiže dostatočne robustného čísla, ktorý sa dnes bežne používa, sa volá Diffieho-Hellmanov-Merkleho protokol a problém je v tom, že kvantové počítače ho budú vedieť prelomiť. Nový protokol na výmenu kľúčov budeme musieť založiť na celkom inej matematike, aby odolali prípadnému útoku.“
