Lukáš Vráblik
Tomáš Kompaník študoval marketingovú komunikáciu v Nitre a grafický dizajn na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Za knihu AHA získal cenu za najkrajšiu študentskú knihu v Česku a umiestnil sa medzi najlepšími záverečnými prácami krajín V4. Potom ju sám vydal. Ocenili ju bronzovou medailou na medzinárodnej súťaži European Design Awards a ako dovtedy jediná slovenská kniha získala titul Best of the Best na podujatí Red Dot Design Award v Berlíne. Pracuje ako grafický dizajnér, pod značkou Ahaslovakia vytvára knihy či oblečenie s ľudovou tematikou.
V marci vydávate novú knihu. Čomu sa bude venovať?
Tento rok v júli budem mať tridsať a už dlho som hovoril, že do tridsiatych narodenín musím vydať pokračovanie knihy AHA. Akosi som to však nestíhal, a tak som sa rozhodol, že vydám knižku, ktorú som už mal dlho v hlave a nie je taká technicky náročná. Je to kniha slovenských ľudových hádaniek Aha hádanky, ktorá je poprepletaná ilustráciami ľudových výšiviek. Tieto hádanky ešte v 19. storočí zozbieral Adolf Peter Záturecký a dali sa zohnať len v antikvariátoch, tak som sa rozhodol, že ich prinesiem aj súčasným generáciám. Je to prvá kniha v plánovanej edícii Slovenské ľudové a postupne by mali nasledovať príslovia, porekadlá, pranostiky či riekanky.
Kde sa vo vás zobrala záľuba v ľudových tradíciách?
Neviem to presne určiť. Nemám žiadne folklórne zázemie, nikdy som nechodil do súboru, nespieval, netancoval. No niekde na vysokej škole som si začal detailnejšie všímať slovenské kroje. Študoval som grafický dizajn, takže mi to po vizuálnej stránke prišlo zaujímavé. Uvedomil som si, že toto je pre mňa vizuálna identita Slovenska. Začal som sa viac zaujímať o históriu, techniky a symboliku. Fascinovalo ma, že každá dedina si vytvorila svoj jedinečný štýl a že Slovensko je v tomto naozaj unikát.
Myslíte si, že dnes sú tradície v úzadí alebo je o ne záujem?
Myslím si, že práve zažívame na Slovensku akúsi renesanciu všetkého ľudového. Ľudia sa viac zaujímajú o svoju minulosť a tradície. Ľudové vzory sú populárne, vzniká veľa nových značiek, ktoré ich využívajú. Mne sa páči, keď dizajnéri s tými vzormi pracujú po svojom, hľadajú nové kombinácie, kompozície a techniky, ako ich aplikovať – považujem to za obohatenie dedičstva a myslím si, že by sa to páčilo aj tým tetám-vyšívačkám.
Prvá kniha AHA pôvodne vyšla iba v troch výtlačkoch. Mysleli ste si v tom čase, že by to mohlo mať taký úspech?
Nečakal som to, ale tajne som dúfal, že predám prvý náklad. Predsa len som to vydával na vlastnú päsť, investoval som všetky svoje úspory, a tak som tajne dúfal, že nepohorím. Mal som vtedy 25, čerstvo po štátniciach. Nevedel som, ako funguje predaj kníh, všetko som sa učil za jazdy. Ale nejako to vďaka pomoci a radám kamarátov z marketingu a ľudí z kníhkupectiev vyšlo. Kniha sa nakoniec ešte trikrát dotláčala a predalo sa 2500 kusov, čo je na taký typ umeleckej knihy super.
Prečo bola podľa vás taká úspešná?
Sám neviem a možno aj preto tak dlho otáľam s pokračovaním, lebo sa bojím, či bude mať rovnaký úspech. Určite bolo výhodou, že nikdy predtým taká kniha nevznikla, že to bol nový pohľad na ľudové výšivky. Tiež som knihu prihlasoval na dizajnérske súťaže a dúfal som, že ak niečo vyhrá, tak to pritiahne médiá. To sa podarilo. Veľa kníh sa predalo, keď sa písalo, že získala v Berlíne Red Dot Design Award alebo že je oficiálnym darom Slovenska na EXPO v Miláne. A asi pomohol aj celý ten príbeh okolo nej: že to bola moja diplomovka, že ju nikto nechcel vydať, a tak som si ju vydal sám na vlastné náklady.
Dnes je vaša firma Ahaslovakia podpísaná pod viacerými druhmi produktov – od kníh cez zápisníky až po tričká. Prečo ste sa rozhodli produkciu až takto rozšíriť?
Lebo ma to baví. Pre mňa je to relax, keď si môžem popri práci kresliť výšivky a vymýšľať nové veci. A vedel som, že nemôžem založiť značku len na jednej knihe, ale musím toho ponúknuť viac. Stále hľadám určité smerovanie a či sa budem uberať skôr textilom, ako sú tričká, tašky či ponožky, alebo sa skôr zameriam na knihy, zápisníky a pohľadnice. Chcem mať radšej menej produktov, ale dobrých, než veľa a strácať prehľad.
Ktorý z produktov bolo pre vás najťažšie zrealizovať a najviac si ho ceníte?
Ak nerátam knihu, tak to boli tričká. Hľadal som nejakú inú cestu, ako spraviť pekné tričká, než ich len potlačiť. Prišiel som teda s vačkami. Dal som si v jedinej modrotlačiarenskej dielni na Slovensku vyrobiť svoju látku a vytvoril tak modrotlačové tričká, alebo sme do koženky laserom vyrezali vzory, ktoré majú odkazovať na dierkovanú výšivku typickú napríklad pre Piešťany.
Aký typ propagácie produktov sa vám najviac osvedčil?
Je to hlavne komunikácia a propagácia na Facebooku a Instagrame; Instagram je v poslednom čase na to veľmi dobrý. Viac nakupujú ženy, väčšinou tie produkty ako darček. Zvyknem niekedy prísť aj na besedu alebo prezentáciu o knihe alebo len tak všeobecne o výšivkách, no priznám sa, že ako introvertovi a trémistovi mi to nerobí dobre, snažím sa z toho vycúvať a mať to čo najskôr za sebou. (smiech)
Máte v pláne aj nejaké nové veci?
Ak všetko dobre dopadne, tak na jeseň bude aj pokračovanie AHA o slovenských ľudových tradíciách. A zrejme stihnem aj jednu knihu s prísloviami z edície Slovenské ľudové. Tento rok bude knižný.
Robíte AHA naplno alebo sa venujete aj inej práci?
AHA nie je na plný úväzok, je to skôr taký útek od klasickej práce. Robím to väčšinou po večeroch alebo víkendoch popri normálnej práci. Pracujem ako grafický dizajnér na voľnej nohe pre rôznych klientov. Baví ma, že si to vyvažujem, a zatiaľ som nezažil žiaden stereotyp. AHA si vie na seba zarobiť a všetky zisky znovu dávam do ďalších výrobkov alebo propagácie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
