Tanky v Prahe mal Spiegel na titulke už v júli. Ako vyzeral zlomový rok 1968 na prvých stranách svetovej tlače
Na titulné strany sa v roku 1968 často dostali aj udalosti v Československu.
Bol to rok, keď zabili Martina Luthera Kinga, Roberta Kennedyho a do Československa prišli sovietske a iné „spriatelené“ vojská. Vo Francúzsku prebehli najväčšie protesty v 20. storočí a v Amerike sa búrili mladí proti vojne vo Vietname, ktorá zrazu vyzerala úplne inak, ako ju opisovala vláda.
Bol to tiež rok, keď sa k moci znova dostala strana Saddáma Husajna v Iraku. Amerika spoznala Big Mac, svet Jásira Arafata či legendárny Boeing 747. A traja astronauti naživo ako prví uvideli odvrátenú stranu Mesiaca.
Rok 1968 bol jednoducho iný ako ostatné. Mnohí ho opisujú ako rok, ktorý otriasol svetom. Málokedy v mierovom období sa odohralo toľko významných udalostí ako práve vtedy. Historici si to vysvetľujú tým, že silná generácia ľudí narodených po druhej svetovej vojne dospela a chcela meniť svet. Aby si napokon ich rodičia koncom roku zvolili v Amerike za prezidenta Richarda Nixona.
Toto všetko sa udialo vo svete pred 50 rokmi a takto o tom písali titulky časopisov ako Time, Spiegel, Life či Economist.
Január: Koniec zlata
V januári vyšiel nemecký časopis Spiegel s titulnou stránkou s nápisom: Zlato – zlomený mýtus. Písal o tom, ako sa pomaly končí ekonomika založená na zlate. Brettonwoodský systém hovoril, že hodnota dolára je naviazaná na zlato.
V 60. rokoch však Američania začali mať problémy, stúpal im pre vojnu vo Vietname deficit, a tak postupne opustili takzvaný zlatý štandard.
„Zlaté hodinky vypršali, pretože mystického kovu už nie je dostatok na to, aby financoval obchod vo svete, kde žije 3,5 miliardy ľudí,“ napísal vtedy Spiegel.
Jedným z významných krokov bolo, keď v marci americký kongres zrušil požiadavku, aby mali federálne banky rezervy kryté zlatom. Definitívne zlatý štandard, ktorého návrat stále časť ekonómov podporuje, pochoval v roku 1971 prezident Nixon.
Február: Vojna vo Vietname eskaluje
Vo februári eskalovala vojna vo Vietname. Koncom roku 1967 mali Američania v krajine pol milióna svojich vojakov, viac ako 19-tisíc z nich zomrelo a mesačne ich to stálo 2 miliardy dolárov.
Koncom januára 1968 spustil Severný Vietnam ofenzívu na sviatky Tet, čím zaskočili americké a juhovietnamské sily. Snaha vyvolať povstanie na juhu im však nevyšla, ofenzívu Američania odrazili. No čoraz viac začali najmä mladí ľudia v amerických mestách protestovať proti tomuto konfliktu.
Protivojnovým náladám prispela aj jedna slávna fotografia, ktorú uverejnili mnohé denníky vo februári 1968. Je na nej juhovietnamský policajný šéf, ktorý na ulici popravil zadržaného bojovníka Vietkongu. Jeho čin odfotil fotograf agentúry AP Eddie Adams.
Ľudia si uvedomili, že im vláda Lyndona Johnsona nehovorila o konflikte pravdu. New York Times túto fotografiu v roku 2018 nazval fotkou, ktorá zmenila priebeh vojny.
V marci 1968 sa odohrala ešte jedna vec, o ktorej sa však verejnosť dozvedela až neskôr. Americké jednotky spáchali masaker voči civilistom v dedine My Lai, zabili najmenej 347 ľudí, najmä deti, ženy a starých ľudí. Neboli vôbec ozbrojení a americkí vojaci mnohé ženy znásilnili.
Išlo o najväčšiu masakru zo strany amerických vojakov vo Vietname. Keď sa o nej o rok dozvedela americká verejnosť, šokovalo ju to. Odsúdili za ňu napokon jedného vojaka, poručíka Williama Calleyho, ktorý napokon strávil v domácom väzení tri a pol roka.
Marec: Československá jar
Jar 1968 bola jarou protestov a demonštrácií v mnohých krajinách Európy. Západné noviny si všímali aj zmeny v Československu, kde v januári prišlo k moci nové vedenie Komunistickej strany na čele s Alexandrom Dubčekom.
Jeho tvár sa dostala na titulnú stránku amerického časopisu Time. Spiegel písal o
