Denník N

Treba odlíšiť (Orbánovu) propagandu od faktov

Orbánove ekonomické úspechy trvajú len dovtedy, kým ich neporovnáme s okolitými krajinami.

Autor je politológ, ekonóm, Katedra politológie FiF UK v Bratislave

V Maďarsku aj za jeho hranicami sa stále drží mýtus, že politiky Orbánových vlád sú síce kontroverzné, ale fungujú. Ekonomika rastie tak, že premiér aj vo svojom nedávnom tradičnom prejave o stave krajiny mohol konštatovať, že posledných osem rokov (keď nepretržite vládol) dopadlo dobre, dokonca lepšie, než čakali. „Kam sa len pozrieme, vidíme žeriavy a ľudí pracujúcich na stavbách,“ povedal premiér vo svojom prejave.

V Budapešti to môže byť naozaj pravda. Lenže podobný dojem je možné získať od Varšavy cez Bratislavu až po Bukurešť. Inak povedané, ekonomika rastie aj v okolitých postsocialistických krajinách, ktoré sú členmi Európskej únie. Majú teda podobnú históriu a čelia podobnému vonkajšiemu prostrediu. Kľúčovou otázkou ekonomickej úspešnosti preto je, ako rýchlo rastiete v porovnaní s konkurentmi.

Pokračovalo zaostávanie Maďarska

Po vstupe do Únie a pred nástupom Orbána sa Maďarsko približovalo k úniovému priemeru slimačím tempom, dobre to ukazujú údaje o HDP na hlavu (Graf 1). Ostatné nové členské štáty konvergovali rýchlejšie a postupne predbiehali Maďarsko. Slovinsko a Česko boli vždy pred nimi, Slovensko predbehlo južného suseda v roku 2006, podobne ako Estónsko.

Po nástupe druhej Orbánovej vlády (2010) relatívne zaostávanie Maďarska pokračovalo: k priemeru

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie