Denník N

Odomkli sme: Zavolali sme si voličov Smeru a počúvali ich názor na krízu. Pre pokoj a stabilitu prehliadnu aj korupciu

Míting Smeru v roku 2016. Foto N - Tomáš Benedikovič
Míting Smeru v roku 2016. Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N zorganizoval anonymnú skupinovú diskusiu s ôsmimi voličmi Smeru. Prinášame vám ich pohľad na udalosti po vražde Jána Kuciaka, masové protesty, Georgea Sorosa, Pellegriniho vládu a stranu Smer.

V jednu chvíľu sa moderátorka v miestnosti s okrúhlym stolom spýta: „Hovorí sa, že všetci politici sú skorumpovaní. Je to pravda?“

Osem ľudí okolo nej nemá ideály. „Povedzme si na rovinu, každý z nás – ak by sme boli v politike a mali by sme tú možnosť – by bol skorumpovateľný. Bohužiaľ, je to v nás,“ zamyslí sa štyridsiatnička.

Ozýva sa súhlas. „Každý má maslo na hlave,“ vraví dôchodca, bývalý vojak a čitateľ časopisu Zem a vek. „Nikto nejde do politiky, aby tam schudobnel. Je prirodzené, že keď si človek môže zarobiť, tak si zarobí. No keď je to s mierou, keď to nikomu nechýba, tak okej. Len nech robia aj niečo pre štát,“ odkazuje politikom najmladšia žena v skupine.

Zaznejú malé výhrady, ale tento názor prevládne. „Samozrejme, že je to nemorálne,“ vysvetľuje pán v strednom veku. „Ale vždy to tu bolo a bude, nikdy neboli veci čisté. Keď máte manšaft, štátnu správu, 150-tisíc bojovníkov, tak jeden človek, predstaviteľ vlády, nemôže nikdy ustriehnuť, aby sa do jeho rezortu nedostal nejaký debil, ktorý tam prišiel, aby získaval osobný prospech.“

Vitajte vo svete voličov, ktorí si nerobia ilúzie o slovenskej realite. Napriek tomu volia Smer, stranu, ktorá s malou prestávkou vládne krajine už 12 rokov. A plánujú ho voliť aj naďalej. Vedia mu totiž veľa vecí odpustiť, predovšetkým v mene pokoja a stability.

Kto kričí a kto dáva balíčky

Denník N si začiatkom apríla v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pozval na skupinový rozhovor osem ľudí, ktorí v posledných voľbách v roku 2016 volili Smer a svoj názor nezmenili ani po kríze, ktorá nasledovala po vražde novinára Jána Kuciaka a archeologičky Martiny Kušnírovej.

Skupinový rozhovor alebo takzvaná „focus group“ je kvalitatívnym prieskumom, ktorý umožňuje nahliadnuť do motivácií ľudí pri ich rozhodovaní. Rozhovor vedie moderátorka a prebieha v špeciálnom štúdiu, ktoré je možné pozorovať za jednosmerným zrkadlom vo vedľajšej miestnosti.

Priestor za zrkadlom v prieskumnej agentúre. Foto N – Tomáš Benedikovič

Výsledky skupinovej diskusie sa nedajú zovšeobecniť, nejde o reprezentatívny výskum na veľkej vzorke. „Môžeme tvrdiť, že aj takéto názory sa nachádzajú medzi voličmi Smeru, nevieme však povedať, akú majú medzi voličmi tejto strany intenzitu,“ upozorňuje Lenka Dzurňáková, senior project executive z agentúry 2muse.

Agentúra zabezpečila priestory, regrutáciu ľudí a moderovanie diskusie. Prepis zistení robil po konzultácii s odborníkmi z agentúry Denník N.

Skupina bola rôznorodá, v štúdiu sedeli štyri ženy a štyria muži, od tridsiatničky po sedemdesiatnika. Pracujú v rôznych odvetviach a pochádzajú z troch západoslovenských krajov. Čo ich spája? Okrem sympatií k Smeru aj príklon k domácemu rodinnému životu.

Ukázalo sa to pri úvodnej hre s kolážami. Mali si vybrať obrázky, ktoré charakterizovali ich životný postoj. Najčastejšie ich opisovali slovami: rodina, zázemie, domov, súdržnosť, istoty či stabilita. Ako zhrnula päťdesiatnička zo skupiny: „Život je cesta, rodina je prístav.“

Volanie po istotách a stabilite sa prelínalo celou dvojhodinovou debatou. Účastníci ním vysvetľovali, prečo veria štátu a súčasnej vláde. V ich očiach je stabilná a na rozdiel od pravice robí pre ľudí. „Môžem chodiť na dovolenky, som finančne zabezpečený, nemám núdzu,“ vysvetľoval bývalý vojak.

Marketingoví stratégovia Smeru vedia, prečo predseda strany Robert Fico ihneď po rekonštrukcii vlády vyrukoval s ďalším sociálnym balíčkom. Ich voliči na toto spojenie počujú. Sociálne balíčky a najmä vlaky zadarmo boli najčastejšie odpovede na otázku, prečo vlastne volia Ficovu stranu.

Napriek kauzám, o ktorých majú pomerne dobrý prehľad, sa ich postoj nemení. Denník N robil skupinovú debatu s inými voličmi Smeru už pred dvomi rokmi, no ich pohľad bol podobný: kradol by každý, ale Smer aspoň robí niečo pre ľudí. Je to strana istôt, kým opozícia je synonymom chaosu.

„Pán Matovič, Sulík, Kollár a tá poslankyňa… ktorá furt vykrikuje,“ vymenuje jedna z účastníčok debaty politikov, ktorých nemá rada. „Nicholsonová,“ napovedia jej ostatní a ona prikývne. „Strašne veľa kričia a málo robia. Veľa toho nedokázali, na to, ako si dovoľujú ukazovať na iných ľudí. Nechcem ich vo vláde, ale len pre tú srandu by som si to pozrela, čo by tam urobili.“

„To by bola drahá sranda,“ zaznie v skupine.

Kto zavraždil novinára

Vráťme sa k udalosti, ktorá otriasla krajinou. Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili pravdepodobne v stredu 21. februára. Správa o vražde sa objavila v médiách v pondelok 26. februára ráno.

Začiatkom apríla, keď sa „focus group“ s voličmi Smeru uskutočnila, to už bola pre ľudí v skupine vzdialená udalosť a mnohí o vražde dvoch mladých ľudí hovorili s minimom empatie. Nie však všetci.

„Zapôsobilo to na mňa strašne,“ zverila sa pani, rodáčka z Trenčianskeho kraja. „Mám deti v takom veku, neviem si predstaviť, že by sa mi niečo podobné stalo. Je to neodpustiteľné.“

Po jej slovách však diskusiu ovládli účastníci, ktorí mali na tragédiu jasný názor – a ktorým sa Robert Fico so svojimi konšpiráciami o Georgeovi Sorosovi triafal do ich videnia sveta. Lenže oni v konšpiráciách zašli ešte ďalej ako bývalý premiér. „Koľko vrážd sa u nás udeje a len to prehrmí,“ rozrozpráva sa dôchodca – bývalý vojak.

„To, čo sa momentálne deje, nie je náhodné. Je to dlho pripravovaná akcia. Opozícii sa nepodarilo vládu odstaviť v príhodnom čase, tak sa siahlo po tom, čo národ postaví na nohy. Trebárs títo dvaja pešiaci, ja ich tak nazvem, ktorí boli zavraždení. Boli obetovaní.“

Ale aby bolo jasné, opozícia nie je skutočným hýbateľom vecí, prizvukuje ešte dôchodca. „V pozadí sú úplne iní hráči, mimo našej hranice,“ hovorí tajomne. Moderátorka sa ho niekoľkrát spýta, o koho ide, bývalý vojak však zostáva pri náznakoch. „Najväčšie zlo na tejto zemeguli páchajú jedni a tí istí. Všetci vieme, o kom hovoríme,“ povie a jeho slová iniciatívne dopĺňa štyridsaťročná pani so záujmom o ezoteriku. „Maďar žijúci v Amerike.“

Míting Smeru v Detve. Desmod. Foto N – Vladimír Šimíček

Debatu v tej chvíli opanuje príbeh o rebelskom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý spolu s ostatnými predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky odmietal imigráciu a povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov, a tajomní zahraniční hráči sa rozhodli medzi stredoeurópske krajiny vraziť klin. Slovensko si vybrali preto, že je vraj „najslabší článok“.

„Zvonku prichádzajú rôzne politiky, ktoré zbytočne rozkolísavajú hladinu vnútri. Neziskové organizácie rozoštvávajú stabilitu, ktorú každý štát potrebuje. Bez toho to nejde. Potom nemôžete dokončiť, čo ste voličom sľúbili,“ pritakáva 50-ročný muž.

Medzinárodné sprisahanie videla priamo za vraždou Kuciaka a Kušnírovej polovica zo skupiny, okolnosti okolo tragédie však spochybňovali aj ďalší. Nezdalo sa im, že sa s menom Jána Kuciaka predtým nestretli, reportér Aktualít podľa nich nenapísal nič, čo by už nebolo zverejnené predtým, niektorí sa zamýšľali, či vrah nemohol ísť po archeologičke Kušnírovej.

Najhlasnejšia časť skupiny väčšinu času vracala debatu k medzinárodnému sprisahaniu. „To sú také taľafatky všetko. Pointa je V4-ka, pointa je imigrácia,“ povedal rozhodne päťdesiatnik.

Jeho rovesníčka sa niekoľkokrát ohradila a pýtala sa, čo má vražda spoločné s migrantmi. „Nesledujete politiku, asi tomu nerozumiete,“ odvrkol jeden z hlasnejšej polovice skupiny. „Je to opakovanie scenára ako v roku 1989. Vtedy by sa umelá Nežná revolúcia nerozbehla, nebyť fámy o zavraždení študenta Šmída.“

Na doplnenie kontextu, informácia o smrti Martina Šmída sprevádzala prvé dni novembrovej revolúcie v roku 1989.  Priniesla ju Drahomíra Dražská, vrátnička na vysokoškolských internátoch v Prahe, a správa sa rýchlo rozšírila aj cez niektoré médiá, napríklad Slobodnú Európu. Neskôr sa ukázalo, že žiadny študent v Prahe nezomrel.

Naspäť k skupinovej debate. Zaujímavé odpovede prišli na otázku moderátorky, či účastníci prieskumu veria, že sa vražda vyšetrí. Prakticky všetci jednohlasne odpovedali, že nie. Aj keď na začiatku väčšina deklarovala, že má dôveru k tomuto štátu, z nasledujúcich viet presakovala skepsa voči polícii, prokuratúre a súdom.

„Polícia niekoho zatkne, ide to k sudcovi, ale ten ho prepustí. O čom to je?“ ozvalo sa v miestnosti.

Keď po skončení debaty s psychologičkami prieskumnej agentúry analyzujeme postoje skupiny, hovoríme o tom, že naši respondenti rezignovali na spravodlivosť v spoločnosti, alebo je im ľahostajná. V popredí ich rozhodovania sú skôr istoty pre nich samotných, rodinu a okolie, než nejaké spoločné hodnoty. I keď hovoria, že štátu veria, v skutočnosti si už zvykli jeho mechanizmom nedôverovať.

Nie sme ovce

V kontexte predchádzajúcej debaty väčšina skupiny zhodnotila aj masové protesty v slovenských mestách po Kuciakovej vražde a veľmi rezervovane sa stavali aj k textu o prepojeniach talianskej mafie s úradom vlády. „Protesty jednoznačne organizovali neziskovky, určite nie študenti,“ berie si slovo päťdesiatnik, ktorý pred chvíľou hovoril o páchateľoch vraždy snažiacich sa narušiť jednotu Vyšehradskej štvorky.

Ďalší pridávajú informácie o tom, že demonštranti dostávali za účasť peniaze. Sumy sa hýbali medzi desiatimi a pätnástimi eurami. A prirodzene prišlo aj na Sorosa. Prečo by 87-ročný milionár financoval protesty na Slovensku, pýta sa moderátorka. Dozvedá sa, že „chce sem dostať svojich ľudí“ alebo že to jednoducho „robí stále po celom svete“.

Štyridsaťročná pani so záujmom o ezoteriku odpovedá, že „Soros je bohatý človek, Žid, ktorý chce ovládnuť svet“.

A aj keď sa dve ženy v skupine ozvú a odmietnu teóriu o tom, že protesty organizuje zahraničie, hlasnejšia časť skupiny debatu aj tak ovládne. Vystupujú oveľa sebavedomejšie, s pocitom, že sa im podarilo prekuknúť sprisahanie – a iní takí bystrí nie sú. „Mladí ľudia sú ovplyvniteľní, sú to ovce,“ zaznie rezolútne od zamestnanca štátnej firmy.

Podľa zatiaľ posledného prieskumu agentúry Focus z polovice marca sa Smer po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dostal na svoje 15-ročné preferenčné minimum. Focus mu nameral podporu 20,2 percenta voličov.

Odhodlaním ľudí v našej skupine hlasovať za Smer však neotriasli ani udalosti posledných týždňov. Viera v Smer a Roberta Fica sú silné a oni nevidia alternatívu k Smeru. Ako to jadrne povie jeden z účastníkov: „Je tu len posratý Smer a nikto iný.“

Koho by volili, ak by Smer nebol? Nevedia. „Smer má štruktúry, základňu, je to koncepčná strana,“ ozve sa v štúdiu. Väčšine to pri iných stranách chýba. Nakoniec však po dlhšom zamyslení opatrne padne SNS, dvakrát Most-Híd („sú to síce Maďari, ale majú nejakú politickú históriu“), sympatie má aj ľavicový aktivista Eduard Chmelár, ktorý sa pred voľbami v roku 2016 pokúsil založiť stranu SEN.

Vidno, že voliči Smeru pri hľadaní alternatívy tápajú. Napriek námietkam časti skupiny trikrát padne aj meno Mariana Kotlebu – no všetci traja, ktorí sa k nemu prihlásia, majú tendenciu svoju druhú voľbu zároveň ospravedlňovať. Volili by ho vraj „z trucu“, z „recesie“, „aby sa aspoň Rómovia báli“ či „preto, že by urobil poriadok, nielen s Cigáňmi“.

Trošková až tak nevzrušuje

Vysoká miera dôvery k premiérovi sa prejavila aj pri otázkach na jeho bývalú asistentku Máriu Troškovú. Trošková pred nástupom do úradu vlády založila firmu s Antoninom Vadalom, dnes zadržaným pre podozrenia z obchodu s drogami, a podľa jej mamy s ním aj chodila. Práve väzby premiérovej asistentky a tajomníka bezpečnostnej rady Viliama Jasaňa na Talianov, ktorí mali patriť k mafii, boli témou posmrtne vydaného textu Jána Kuciaka.

Väčšina v skupine Kuciakov posledný text nečítala a minulosť Ficovej asistentky ich príliš nezaujímala. „Nebudem ťa súdiť za to, čo si robila predvčerom,“ povedala k téme jedna z účastníčok debaty. „Ak mu vyhovovala a robila, čo mala, prečo riešiť niečo, čo mala s nejakými Talianmi kedysi.“

Ani pre ostatných nebola Trošková  veľká téma, no uznali, že spojenie s talianskou mafiou je asi problém. To však v ich vzťahu k premiérovi veľa nemení. „Kto chce psa biť, dôvod si nájde, z komára spravili somára.“ Pridáva sa hlas, že expremiéra pre Troškovú možno len ťažko kritizovať, lebo Fico nechodí po Slovensku a nevyberá si asistentky. „On je taký dobrák, ja si myslím, že jemu ju tam určite dosadil nejaký jeho podriadený.“

Isté výhrady k Troškovej mala najmladšia, tridsaťročná účastníčka skupinovej diskusie. „Dodnes som napríklad nepochopila, prečo ju ťahal k pani Merkelovej,“ povedala. „Prinajmenšom som sa zamyslela, či premiér trochu nemieša osobný život s politikou.“

Robert Fico pre skupinu voličov Smeru ďalej zostáva nespochybniteľným straníckym lídrom, aj keď treba povedať, že výmenu na poste predsedu vlády prijali dobre. Nového premiéra Petra Pellegriniho považujú za múdreho človeka, ktorého strana vybrala vhodne. No ešte nemá toľko skúseností ako Fico, a ten by mu mal pomáhať. „Pellegrini mal smolu, že sa do tej funkcie dostal teraz. Aby na tom nezhorel,“ zaznie istá obava.

Dokážu si respondenti vôbec predstaviť Smer bez Fica? Ťažko. „Keď tam nebude, Smer pôjde za Mečiarom,“ povie rozhodne bývalý vojak. „Pellegrini je úžasný, ale Smer je Fico,“ dopĺňa ho štyridsiatnička. Alebo ešte inak: „Je to ako v rodine, každá rodina potrebuje hlavu, ktorá vie aj buchnúť do stola. Pellegrini je priveľký dobráčisko.“

Lenka Dzurňáková z agentúry 2muse vraví, že Smer síce u svojich verných voličov vzbudzuje dojem, že má množstvo odborníkov, manažérov, ktorí sú schopní riadiť štát na jednotlivých úrovniach, no chýba schopný nástupca za súčasného predsedu strany. „Stále obdivovaný predseda strany Robert Fico je pre voličov garanciou, že strana bude aj naďalej fungovať,“ vysvetľuje analytička.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Kaliňák mal odstúpiť s noblesou

Keď sme voličov Smeru v prieskumnej agentúre za zrkadlom počúvali pred dvomi rokmi, ich postoj k Robertovi Ficovi bol podobne jednoznačný. „Je hovadská osobnosť, väčšia osobnosť ako Mečiar, a nekompromisný,“ zaznievalo vtedy.

Aj keď je ťažké porovnávať dve skupiny zostavené z úplne iných respondentov, o istom posune sa azda hovoriť dá. Ľudia vtedy spomedzi predstaviteľov Smeru zavrhli Pavla Pašku, ktorý v roku 2014 po kauze piešťanského cetečka odstúpil z postu predsedu parlament. Ako prirodzenú dvojku v tom čase chválili Roberta Kaliňáka.

„Taký Kaliňák, o ňom mnohí hovoria, že je veľká špina,“ rozprával dôchodca v skupine pred dvomi rokmi. „Môže byť. Ale je to človek, ktorý má veľké sociálne cítenie. Bol som pri tom, ako ho jeden človek v tiesni požiadal o príspevok. Kaliňák sa obrátil na sekretárku a povedal jej – pošlite z môjho účtu. A nebola to malá položka.“

V skupine, ktorá sa zišla začiatkom apríla, už Kaliňák takú pozíciu nemal. Aj keď sa opäť spomínalo jeho sociálne cítenie, najmä vo vzťahu k policajnému zboru, a niekoľkokrát zaznelo, že mu nikto nič nedokázal, väčšina skupiny sa zhodla, že mal odstúpiť skôr.

No viac menej preto, aby upokojil situáciu a neprihrával body opozícii. Ako vraveli – aj keď bol na začiatku sympatický, ku koncu už z neho išla priveľká arogancia. „Keby odišiel skôr, odišiel by s noblesou.“ Našli sa však aj voliči, ktorí túto Kaliňákovu aroganciu dokázali ospravedlniť tým, že ho k takýmto reakciám vyprovokovala opozícia, ktorá naňho útočila.

Zmenil sa aj postoj k prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Pred dvomi rokmi proti nemu nenamietali. Najtvrdšie slovo, ktoré na jeho adresu padlo, bolo „trubka“, niektorí však vraveli, že je najlepší z doterajších prezidentov, priniesol do úradu niečo nové a správa sa ľudsky.

Skupina voličov Smeru z roku 2018 na prezidentovi už veľa dobrého nenašla.

Jeden z účastníkov debaty jeho meno spomenul pri otázke, kto je najväčším ohrozením pre Slovensko. „Mal by byť štátnik, vážiť každé slovo, no on robí nevyváženú diplomaciu,“ vysvetlil. A pridali sa aj ďalší – do úradu sa dostal cez Sorosa, dostáva príkazy zo zahraničia a slovníkom Roberta Fica mu vytkli, že keď má prejav, „ani nevie, čo číta“.

Obe skupiny – ktoré od seba oddeľujú dva roky – spája silné volanie po stabilite, ktoré krajine v ich očiach prináša jedine Smer. V pamäti majú pád Radičovej vlády, vidia škriepky v opozícii, či poslaneckých prebehlíkov.

Protesty a politická kríza v posledných týždňoch nepredstavujú nič iné ako vyrušenie a zmenu, po ktorej voliči Smeru netúžia. Aj preto tak ľahko dokážu uveriť konšpiráciám. Strach, že prídu aj o tie malé istoty, ktoré im núka Smer, je priveľký. „Štátu sa darí, nezamestnanosť klesá, a stačí, aby sa tu zasialo semienko nedôvery, nepreukázané, a všetko sa zvrtne,“ posťažoval si za mnohých voličov Ficovej strany dôchodca z našej skupiny.

Lenka Dzurňáková z agentúry 2muse hovorí, že stabilita štátu je pre voličov Smeru z našej skupiny prvoradá. „So svojím životom sú v súčasnosti spokojní a nechcú nič meniť,“ vysvetľuje analytička. „Témy ako kradnutie, korupcia či mafia im nedvíhajú adrenalín v krvi. Skôr naopak, tieto prvky vnímajú ako prirodzenú súčasť charakteru človeka, a teda aj prirodzenú súčasť vládnutia. Vždy to tu bolo, je to tu aj bude v budúcnosti.“

Smer

Slovensko

Teraz najčítanejšie