Denník N

Chystá Slovensko ďalší pokus o medzinárodné znemožnenie sa?

Tvorí sa Európska prokuratúra a výber slovenského kandidáta opäť nemusí dopadnúť dobre.

Autor je profesor Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva,
Právnická fakulta UPJŠ Košice,
poradca prezidenta republiky

Udalosti posledných dní a týždňov úplne prirodzene spôsobili, že viaceré vážne témy sa prešli takmer bez povšimnutia. Platí to aj pre stručnom ozname ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého sa začalo pripomienkové konanie o návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre.

Návrh zákona reaguje na nariadenie Rady EÚ o zriadení Európskej prokuratúry, v ktorej každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje tejto posilnenej spolupráce (už ich je dvadsať), bude mať svojho zástupcu.

Zriadenie Európskej prokuratúry významne posilňuje princípy právneho štátu. Je určená predovšetkým na boj proti zločinom, ktoré presahujú hranice jednej krajiny. Najmä takým, ktoré masívne poškodzujú finančné záujmy Únie a tým aj členských štátov. Žiaľ, stále platí pecunia non olet (peniaze nesmrdia)! Ozaj plasticky to vidíme napríklad pri dotačných podvodoch a čerpaní eurofondov, o ktoré sa v našom štáte potkýname takmer na každom kroku.

Stručná poznámka k právnej sile nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry: Tento úniový právny akt je viac ako zákon v našom právnom poriadku. Má priame účinky a navyše aj podľa ústavy má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Netreba ho preberať, platí bez ďalšieho aj u nás a jednotlivci si podľa neho môžu uplatňovať svoje práva bez ohľadu na vnútroštátnu právnu úpravu.

Požiadavky na európskeho prokurátora podľa slovenských zvyklostí?

S veľkým prekvapením som teda čítal návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre. Podľa tohto návrhu sa členom Európskej prokuratúry môže stať len prokurátor Slovenskej republiky. Uchádzačovi o tento post postačuje sedem, respektíve len päť rokov praxe v prokurátorskom talári.

Neviem, kto a na čí podnet pripravoval návrh zákona, ale je ohromujúce, že počas druhého desaťročia členstva v EÚ naši legislatívni experti nepochopili (alebo nemohli pochopiť?), že nariadenie nemožno „upravovať“ na vnútroštátne podmienky. Nehovoriac o tom, že absolútne nemožno zužovať predpoklady požadované právnym aktom Únie na obsadenie určitej funkcie v jej inštitúciách.

Nariadenie má veľmi jasné požiadavky na európskeho prokurátora. Každý členský štát nominuje troch uchádzačov, ktorí sú aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva (!) príslušného členského štátu, ktorí majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, finančného vyšetrovania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.

Slovenská republika stojí v tomto prípade – a tu pripomíname, že viackrát zlyhala v nomináciách na justičné funkcie v EÚ a v Rade Európy – pred vážnym problémom. V poriadku, kandidátov na európskeho prokurátora budeme vyberať podľa nášho zákona, ktorý je evidentne v rozpore s nariadením, za ktoré však v Rade EÚ kladne hlasoval aj zástupca (minister) Slovenskej republiky. Lenže slovenská nominácia troch uchádzačov nie je pri výbere prokurátorov Európskej prokuratúry rozhodujúcim úkonom.

Výberová komisia EÚ má konečné slovo

Všetci uchádzači predložení členskými štátmi budú totiž pred konečným rozhodnutím Rady EÚ posudzovaní dvanásťčlennou výberovou komisiou, ktorej odôvodnené stanovisko o splnení predpokladov na výkon funkcie európskeho prokurátora sa predkladá Rade EÚ. Podstatné je to, že ak výberová komisia zistí, že niektorý uchádzač nespĺňa podmienky, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné. Sme pri kameni úrazu. Výberová komisia bude uchádzačov testovať výlučne podľa predpokladov vymedzených v nariadení Rady EÚ; komisia totiž skúma kvalitu budúcich prokurátorov na účely vytvorenia inštitúcie EÚ.

Výberová komisia sa určite sústredí najmä na to, či nominovaní jednotlivci majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti, pri ktorých asi nebude postačovať dajme tomu prax prokurátora na okresnej úrovni. Dá sa predpokladať aj to, že komisiu bude zaujímať aj to, z akých dôvodov sa zúžila možnosť uchádzať sa o funkciu európskeho prokurátora len na prokurátorov. Pravidlá na fungovanie tejto výberovej komisie budú určené Radou EÚ a zaiste budú obsahovať európske kritériá na vymedzenie pojmu kvalifikácia, pojmu najvyššie prokurátorské a sudcovské funkcie a podobne.

Obava o to, že by Slovensko pri svojich nomináciách na európske justičné funkcie mohlo opätovne pohorieť, je z uvedených dôvodov plne opodstatnená. Tento pocit ma viedol k takto verejne vyjadrenej pripomienke k návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre. Bolo by nanajvýš vhodné uvážiť zosúladenie návrhu tohto zákona s nariadením Rady EÚ, predovšetkým v časti, v ktorej tento právny akt Únie vymedzuje požiadavky na budúcich európskych prokurátorov.

Zvedavosť a štipka provokácie

Na záver tri zvedavé a trochu provokujúce otázky: Aká bola pohnútka zúžiť okruh uchádzačov o európskeho prokurátora len na aktívnych prokurátorov, keď vo všeobecnosti vieme, že požiadavky Únie sú vskutku náročné a zahrnutie aktívnych sudcov do výberového konania by vlastne napomohlo ľahšiemu výberu? Ozvú sa sudcovia proti takému zákonu? Veď trestní sudcovia bežne preverujú a poznajú postupy a rozhodnutia prokurátorov. Napokon, ako naloží slovenská výberová komisia s uchádzačom, ktorý bude aktívnym sudcom, bez prokurátorskej praxe, a odvolá sa na nariadenie Rady EÚ, ktoré mu dovoľuje ašpirovať na funkciu európskeho prokurátora?

 

Teraz najčítanejšie