Do slušnej spoločnosti sa fašisti nepozývajú
Na Slovensku sme dostatočne nevyriešili vzťah k režimu, ktorý sa odvolával na kresťanstvo, no spojil sa s nacizmom, aktivoval jeho ľudácku podobu a produkoval tisíce nevinných obetí.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej
Spor o novú podobu spoločnosti i nový vzťah k tradícii viedol kedysi k tridsaťročnej vojne. Tá však nepriniesla konečný úspech žiadnej zo zúčastnených strán. Spočiatku náboženský konflikt prerástol do spoločenského konfliktu, až napokon unavená a vyčerpaná spoločnosť vytesnila to, z čoho konflikt vznikol.
Kresťanstvo, respektíve náboženstvo sa tak čoraz viac začalo považovať za niečo, čo patrí do privátnej sféry. Takáto reakcia bola pochopiteľná a viedla k oslobodeniu spoločnosti od cirkevnej dominancie a neprimeranej previazanosti štátu s náboženstvom. Čoskoro sa však zabudlo na to, že ono vytesnenie náboženstva do privátnej sféry bolo len záchrannou akciou, aby náboženské spory už viac nemohli ruinovať spoločnosť, a že v nových, pokojných a zrelších podmienkach je potrebné nájsť nový vzťah medzi spoločnosťou a náboženstvom.
Na druhej strane však hodnoty ako sloboda, tolerancia či ľudské práva boli naplno objavené a postupne presadzované práve v tomto historickom kontexte.
Pre rôzne skúsenosti z minulosti sa bude zrejme ešte dlho
