Denník N

Assange a jemu podobní podporovali nesprávnu stranu

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Zakladateľ Wikileaks nás presviedčal, že nepriateľom sú USA, ale nakoniec sa ukázalo, že v skutočnosti sú to Rusi a Facebook.

Beda ľahkoverným, pretože budú sklamaní. Len pred 5 rokmi bol život veľmi jednoduchý. Julian Assange a Edward Snowden boli hrdinovia obraňujúci slobodu a súkromie jednotlivca proti zasahovaniu zo strany všemocnej štátnej moci. Naopak, západné spravodajské služby predstavovali arcizloduchov, ktorí bezohľadne špicľujú všetkých a všetko, pričom sa nikomu nezodpovedajú. Severoatlantická aliancia bola anachronizmom a obavy z Ruska vyjadrovali len nevyliečiteľní kuvici. Facebook predstavoval úžasný spôsob, ako zdieľať informácie a udržiavať nás v kontakte s priateľmi. Antisemitizmus bol zlý podobne ako Izrael.

Reputačný pád

Dnes vyzerá všetko o dosť komplikovanejšie. Hostitelia pána Assangea na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne mu zablokovali prístup k internetu po tom, čo zverejnil sériu tvítov, kde implicitne podporil ruský prístup po útoku nervovoparalytickým plynom v Salisbury. Mnohí z jeho fanúšikov už stratili trpezlivosť, keď zistili, že zakladateľ Wikileaks je ľstivý, sexistický a má tendenciu všetko rozvracať.

Ale aj keď dáme jeho osobné kvality bokom, treba povedať, že ani jeho organizácia, ktorá si dala za cieľ vnášať svetlo do temných zákutí sveta, už dlhší čas nevyzerá ako bašta integrity. Jej reputácia upadla potom, čo sa prevalila jej úloha v očierňovaní Hillary Clintonovej a v snahe pomôcť volebnej kampani Donalda Trumpa. Nepomohla jej ani opakovaná nedbalosť: ak chcete prezrádzať tajomstvá, mali by ste to robiť opatrne. WikiLeaks napríklad nechala uniknúť aj osobné detaily ľudí, ako boli napríklad protitalibanskí aktivisti v Afganistane a zamestnanci ruských médií, ktorých jedinou chybou bolo, že dôverovali schopnosti západných predstaviteľov udržať ich identitu v utajení.

Všetko je naopak

Nie je to tak dávno, keď boli útoky na NATO a milostné odkazy Kremľu takmer výlučne doménou ľavice. Pre skupiny ako Stop the War Coalition, ktoré sa venujú aj protitrumpovskému odporu, musí byť nepríjemné, že ich doterajší spojenci zrazu patria k najnadšenejším podporovateľom amerického prezidenta. Pre ľudí, ako je bývalý hlavný stratég Bieleho domu Steve Bannon, je Putinovo Rusko obdivuhodným príkladom silnej štátnej suverenity a vojenská intervencia na podporu demokracie a ľudských práv pre nich predstavuje stratu času.

Medzitým sa liberálne zmýšľajúce typy, ktoré sledujú Trumpovu administratívu so zdesením, ocitli vo vášnivom, i keď jednostrannom ľúbostnom vzťahu so spravodajskými a bezpečnostnými službami. Ľavičiari jasajú, keď bývalý šéf amerických špiónov James Clapper osočuje Trumpa. V minulosti ho zvykli odsudzovať za údajné zavádzanie Kongresu o rozsahu aktivít Národnej bezpečnostnej agentúry. V Spojenom kráľovstve sa liberálna ľavica prestala sťažovať na spravodajskú organizáciu GCHQ a namiesto toho tlieska rozsiahlemu a usilovnému zberu materiálov o kremeľskej pomoci Trumpovmu realitnému impériu a jeho prezidentskej kampani, ktoré vytvárajú taký alarmujúci obraz, že niekdajší riaditeľ agentúry Robert Hannigan letel ešte za Obamu do Ameriky informovať FBI.

Dnes sú to jastrabi z Republikánskej strany, ktorí si myslia, že šlo o politicky motivovanú prehnanú reakciu. Naopak, ľavica zabudla na tvrdší dohľad nad policajtmi a špiónmi a teraz v nej vládne skôr obava, že ich politici môžu umlčať. Tí istí ľudia, ktorí zvykli podporovať Edwarda Snowdena, dnes dúfajú, že vyšetrovanie, ktoré vedie Robert Mueller, povedie k zosadeniu prezidenta.

Mohli robiť lepšie veci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie